Medzi rastúcim a klesajúcim spotrebiteľským dopytom po rope a plyne, kolísaním cien a geopolitickými problémami, pri ktorých globálny dodávateľ hrozí prerušením dodávok, prináša každý deň nové prekvapenia a riziká. Ruská invázia na Ukrajinu svedčí o tom, že zmeny v geopolitickom prostredí môžu rýchlo a masívne ovplyvniť ceny energií.
Rokovania o novej jadrovej dohode s Iránom, pretrvávajúci vplyv pandémie a narastajúce opatrenia podporujúce dekarbonizáciu či eskalujúci tlak aktivistov na zmenu klímy, to všetko prináša rok 2022.
Dodávky plynu a ceny v Európe
Zníženie ruského predaja plynu do Európy koncom roka 2021 prispelo k energetickej kríze a rekordným cenám. Vojna na Ukrajine navyše prinútila USA a EÚ uvaliť na Rusko prísne ekonomické sankcie, čo malo dopad na dodávky a ceny plynu, najmä v Európe. Kvôli tomu sa ceny stále držia vysoko a hrozí prerušenie vývozu zemného plynu z Ruska do Európy.
Existujú dve hypotézy, prvá hovorí, že Európa by mala nateraz odložiť implementáciu „prechodu na zelenú energetiku“, aby sa vyhla krátkodobej ujme. Na druhej strane mnohí veria, že súčasná situácia bude motivovať krajiny EÚ, aby zdvojnásobili a urýchlili tempo prechodu na obnoviteľné zdroje.
Starnúca pracovná sila
Priemysel čelí problému starnúcej pracovnej sily a nízkemu počtu mladých talentov. Navyše, až 43 % súčasných zamestnancov v energetickom odvetví plánuje v priebehu nasledujúcich piatich rokov úplne opustiť tento sektor. Viac ako polovica z tých, ktorí v súčasnosti pracujú v oblasti ropy a zemného plynu, zvažujú prácu v oblasti obnoviteľných zdrojov.
A takmer všetci vysokoškolskí študenti, ktorí uvažujú o kariére v ropnom či plynárenskom priemysle, považujú za dôležité, aby ich budúci zamestnávateľ mal politiku zameranú na riešenie klimatických zmien a environmentálnych faktorov. Spoločnostiam chýbajú najmä zamestnanci s technickými zručnosťami v oblasti znižovania emisií uhlíka a tí s odborným vzdelaním v oblasti politiky, regulácie a vládnych vzťahov.
Kybernetické hrozby vzrástli niekoľkonásobne
Ropný a plynárenský priemysel je obzvlášť lákavým cieľom pre kyberzločincov. Finančne je pre nich veľmi lukratívny, navyše je na ňom závislých niekoľko miliárd ľudí po celom svete a tým, že používa zastarané systémy kybernetickej ochrany, je sektor zraniteľný. Svedčí o tom aj fakt, že incidenty útokov ransomvéru na systémy prevádzkových technológií (OT – operational technologies) od roku 2018 do roku 2020 vzrástli päťnásobne.
Globálne škody a náklady vyvolané ransomvérovými útokmi raketovo stúpli a v roku 2021 dosiahli približne 20 miliárd eur. Postupom času sa kybernetické útoky stali sofistikovanejšími a čoraz viac sa zameriavajú na prostredia ICS (Industrial control systems).
„Je častým javom, že jednotlivé OT systémy v prostredí organizácie sa navzájom považujú za dôveryhodné a teda sa navzájom pred sebou nechránia. Ropný a plynárenský priemysel je často cieľom kybernetických hrozieb a preto by mal zmeniť túto obrannú stratégiu smerom k nulovej dôvere. To znamená, že jednotlivé komponenty od seba oddeľujeme a povoľujeme len minimálne toky a funkcie, aby sa systémy navzájom nemohli ohrozovať. Podľa spoločnosti Gartner v tomto roku až 80 % nových systémov bude budovaných s využitím tohto konceptu,“ uviedol Pavol Adamec, odborník na kybernetickú bezpečnosť a výkonný riaditeľ oddelenia Riadenie rizík, KPMG Slovensko.
Katarína Koleková, KPMG Slovensko
