Sociálne a hospodárske dôsledky ruskej vojny na Ukrajine pre EÚ – posilnenie schopnosti EÚ konať

Autor John Schranz, Ján Jakubov máj 2022 -

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. mája 2022 číslo 2653 (RSP) – časť „Koordinované riešenie hospodárskej a sociálnej krízy“ – vybrané pasáže.

R. Keďže ruská vojna na Ukrajine ukázala odhodlanie, jednotu a silu EÚ pri obrane demokratických hodnôt; keďže tiež poukázala na potrebu hospodárskych, sociálnych a inštitucionálnych reforiem EÚ, ktoré jej umožnia vyrovnať sa s globálnymi dôsledkami ruskej vojenskej agresie; keďže je absolútne nevyhnutné zachovať doteraz pôsobivú jednotu a solidaritu Únie, a to využitím všetkých dostupných nevojenských nástrojov na ukončenie ruskej agresie voči Ukrajine a kolektívnymi prostriedkami na riešenie bezprostredných dôsledkov v rámci EÚ, ako aj zachovaním prebiehajúceho legislatívneho programu s cieľom zlepšiť sociálnu, hospodársku a environmentálnu odolnosť Únie, a to napriek Putinovej snahe rozdeliť nás a zmariť toto úsilie;

S. keďže je potrebné zabezpečiť fungovanie sociálneho trhového hospodárstva a jednotného trhu aj v čase krízy a využiť jeho plný potenciál v prospech európskych spotrebiteľov a prispieť k zvýšeniu produktivity a konkurencieschopnosti európskych podnikov a vytváraniu kvalitných pracovných miest;

U. keďže EÚ sa musí stať skutočnou mocnosťou na svetovej scéne, ktorá bude schopná sama konať a rozhodovať, najmä v oblasti obrany, energetiky, poľnohospodárstva, akvakultúry a priemyslu;

Európsky parlament:

10. je presvedčený, že účinnou reakciou v krátkom čase je prispieť k zmierneniu vysokých cien energie pre domácností a podniky a k udržaniu kúpnej sily, kvalitného zamestnania a verejných služieb, a zároveň ďalej pokračovať vo vykonávaní Európskej zelenej dohody a spravodlivej, digitálnej a zelenej transformácie, ako aj posilnenie akčného plánu Európskeho piliera sociálnych práv; vyzýva na posilnenie vnútorného trhu s energiou s cieľom odstrániť závislosť EÚ bez vytvárania nových závislostí;

11. opätovne zdôrazňuje význam diverzifikácie zdrojov energie, technológií a trás dodávok, pri súčasnom zabránení odkázanosti, ako aj vypracovania rozsiahleho plánu verejných a súkromných investícií do energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov a udržateľných dlhodobých verejných investícií na riešenie zmeny klímy a problému dodávok energie; vyzýva preto Komisiu, aby zvýšila koordináciu plánovania a financovania energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov, najmä zeleného vodíka; vyzýva na rýchle postupné zrušenie dotácií na fosílne palivá;

12. opakuje odhad Komisie, že na riešenie výziev a využitie príležitostí digitálnej transformácie, zelenej a spravodlivej transformácie a hospodárskej a sociálnej obnovy sú potrebné stovky miliárd dodatočných ročných investícií; zdôrazňuje preto, že treba stabilizovať zvýšenú úroveň investícií a posilniť vzostupnú konvergenciu v EÚ na mnoho nasledujúcich rokov;

13. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podmienili verejné investície a finančnú podporu vrátane verejnej finančnej podpory pre podniky poskytovanej v rámci flexibility pravidiel štátnej pomoci príslušnými požiadavkami spojenými s cieľmi verejnej politiky, najmä sociálnymi, environmentálnymi a finančnými požiadavkami, ktoré by príjemcovia mali spĺňať, pokiaľ dostávajú verejnú podporu, a zároveň zabezpečili spravodlivú a otvorenú hospodársku súťaž, rovnaké podmienky pre naše spoločnosti a dodržiavanie základných zásad, na ktorých je založený náš jednotný trh;

14. uznáva, že zmiernenie vplyvu zvýšenia cien energie na zraniteľné domácnosti bude mať zásadný význam na obmedzenie miery chudoby; vyzýva členské štáty, aby účinne a cielene vynakladali zvýšené sociálne výdavky vrátane podpory príjmu s cieľom zmierniť vplyv nárastu cien energie, najmä pre domácnosti s nízkymi príjmami, a aby financovali verejné politiky na zvýšenie energetickej efektívnosti a rozšírenie obnoviteľných zdrojov energie; zdôrazňuje, že rast miezd by mal zohľadňovať dlhodobú infláciu a rast produktivity, aby zachoval kúpnu silu domácností;

15. pripája sa k výzve Rady, aby Komisia predložila návrhy, ktoré budú účinne riešiť problém príliš vysokých cien elektriny, a to pri súčasnom zachovaní integrity jednotného trhu; pripomína súčasné krátkodobé možnosti, ktoré predložila Komisia (priama podpora spotrebiteľom prostredníctvom poukazov, daňových úľav alebo prostredníctvom modelu agregátora/jediného kupujúceho, štátnej pomoci, zdaňovania, cenových stropov a regulačných opatrení, ako sú zmluvy o rozdieloch) s cieľom znížiť vplyv mimoriadne vysokých cien na občanov a podniky a zároveň riešiť vplyv presahovania na trhy s elektrickou energiou; vyjadruje znepokojenie nad potenciálnym zneužívaním trhu; vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv cien plynu na fungovanie trhu s elektrickou energiou, najmä pozíciu plynu pri stanovaní konečnej ceny;

16. je hlboko znepokojený dôsledkami ruskej vojny proti Ukrajine na potravinovú bezpečnosť EÚ; zdôrazňuje naliehavú potrebu posilniť prístup EÚ k potravinovej bezpečnosti a v prípade potreby zvýšiť udržateľnú výrobnú kapacitu s cieľom znížiť celkovú závislosť potravinového systému EÚ a zabudovať vyššiu odolnosť do potravinového a dodávateľského reťazca; poukazuje na veľký vplyv výrazného zvýšenia výrobných nákladov na agropotravinárske odvetvie, ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu z 24. marca 2022 o potrebe naliehavého akčného plánu EÚ na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti v EÚ aj mimo nej v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu; varuje, že obmedzenia vývozu, ktoré oznámili mnohé krajiny, môžu viesť k zvýšeniu cien, destabilizovať trhy, prispieť k hladu a nabádať k špekulatívnym praktikám;

(Balík hospodárskych úľav pre podniky:)

30. opakuje svoju výzvu na koordinovanú činnosť EÚ pri riešení hospodárskych a sociálnych dôsledkov ruskej vojny proti Ukrajine a uložených sankcií; navrhuje vytvoriť balík hospodárskych úľav pre podniky, ktorý by zahŕňal hospodárske, rozpočtové a legislatívne prvky pre MSP a verejné investície bez toho, aby boli ohrozené ciele EÚ v oblasti klímy na roky 2030 a 2050; domnieva sa, že takýto balík by mal prinajmenšom umožniť:

a) aby Komisia poskytla analýzu, v ktorej sa identifikujú odvetvia, ktoré sú najviac postihnuté kumulatívnymi účinkami vyšších cien energie a surovín a vplyvom vojny, v súlade s cieľmi lepšej právnej regulácie;

b) zvýšenie pomoci pre podniky v takýchto odvetviach zabezpečením pružného uplatňovania pravidiel štátnej pomoci pri súčasnom zabezpečení spravodlivej hospodárskej súťaže v súlade s príslušnými záväznými požiadavkami udržateľnosti začlenenými do obchodných modelov podnikov, ako sú zákaz hromadného prepúšťania, zvýšená energetická účinnosť, dodatočné využívanie energie z obnoviteľných zdrojov a ciele v oblasti znižovania primárneho materiálu;

c) prijatie stratégie diverzifikácie na zabezpečenie spoľahlivých dodávok komodít a kritických surovín, ako sú prvky vzácnych zemín, ako aj zabezpečenie udržateľných dodávateľských reťazcov v súlade s Parížskou dohodou;

d) zaručenie energetickej nezávislosti od ruských dodávok a väčšej strategickej autonómie modernizáciou a zabezpečením významných investícií do energetickej infraštruktúry EÚ vrátane prepojení a cezhraničnej infraštruktúry na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti;

e) zvýšenie úrovne záruky EÚ v programe InvestEU s cieľom podporiť investície na podporu európskych MSP, a to aj na účely kapitálovej podpory, a vytvorenie špecializovaného okna pre spoločnosti postihnuté dôsledkami vojny a na projekty súvisiace s energetickou nezávislosťou podporujúce ciele v oblasti energetiky a klímy v tomto programe financované z nového financovania.

33. pripomína význam dobre fungujúceho jednotného trhu, ktorý je základom hospodárstva EÚ; zdôrazňuje, že ruská invázia na Ukrajinu poukázala na viaceré problémy v oblasti odolnosti dopytu a ponuky v EÚ, ktoré ovplyvňujú jej priemysel a rozdrobujú jednotný trh; žiada Komisiu, aby predložila nové návrhy na podporu súkromných subjektov pri investovaní v EÚ, a najmä aby posilnila jednotný trh služieb, pokročila v oblasti únie kapitálových trhov a bankovej únie a využila nové formy verejno-súkromných partnerstiev, v ktorých štát preberá obmedzené finančné riziká, aby sa zvýšil záujem o investičné aktivity súkromného sektora, ako sú napríklad podporné schémy COVID-19 pre MSP.

John Schranz, Ján Jakubov, EP 

 

Partneri

SOPK

lexikon logo cervene hlavicka KK blue1

Fijet logo