Od januára 2023 sa už prenajímatelia neschovajú: finančná správa uvidí ich príjmy

Autor Richard Menczer september 2022 -
Od januára 2023 sa už prenajímatelia neschovajú: finančná správa uvidí ich príjmy Unsplash / Adriano Ruiz

Platformy ako Booking, Airbnb, Uber či Bolt budú od 1. januára 2023 posielať údaje o príjmoch užívateľov priamo daňovým úradom. Teraz je preto najvyšší časť zaregistrovať sa pre platbu dane a ušetriť tisíce eur na pokute.

Prenajímatelia bytu či chaty cez Booking alebo Airbnb, ako aj ľudia jazdiaci pre Uber či Bolt sa od 1. januára 2023 neschovajú pred finančnou správou. Od Nového roka totiž vstupuje do platnosti novela zákona č. 250/2022, podľa ktorej digitálne platformy musia automaticky poskytovať informácie o svojich klientoch daňovým úradom.

Týmto sa na Slovensku uvádza do praxe smernica, ktorá túto povinnosť pre digitálne platformy zavádza na území celej Európskej únie.

Čo sa v praxi zmení pri prenájmoch cez Booking, Airbnb

Slovensko sa doteraz vedelo dostať k informáciám o príjmoch ľudí a firiem cez digitálne platformy len priamym vyžiadaním. To sa od 1. 1. 2023 zmení. „Odteraz budú informácie o príjmoch ľudí a firiem z digitálnych platforiem budú prúdiť automaticky z platforiem jednotlivým členským štátom. Prvýkrát tak platformy ako Booking či Airbnb poskytnú finančnej správe údaje o príjmoch prenajímateľov bývania za rok 2023,“ hovorí Szimonetta Rumanová, daňová odborníčka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Túto zmenu prináša európska smernica s pracovným označením DAC7, ktorú Slovensko zavádza do praxe. Od januára 2023 teda finančná správa bude mať k dispozícii údaje o prenájme bytov, domov či chát na krátkodobé aj dlhodobé bývanie (napr. Airbnb a Booking), ako aj priestorov na prenájom. Informačnú povinnosť budú mať aj všetky portály, cez ktoré ľudia či firmy predávajú služby a tovar či prenajímajú autá (vrátane aplikácií  na prepravu ako Bolt/Uber), bicykle či iné dopravné prostriedky. Raz ročne dostane finančná správa aj informácie od platforiem pre zdieľanú  ekonomiku (napr. Sashe) a virtuálnych trhovísk s rôznym tovarom (oblečenie, fotografie...).

Pribudnú cezhraničné daňové audity

Smernica zavádza aj takzvané cezhraničné daňové audity, čiže spoločné daňové kontroly finančných správ dvoch či viacerých krajín. „Ak napríklad Slovák vlastní a prenajíma apartmán v rakúskom lyžiarskom stredisku a rakúsky daňový úrad má podozrenie na nekorektne odvedenú daň, požiada slovenské orgány o cezhraničnú daňovú kontrolu. Týmto spôsobom sa budú môcť obaja národní správcovia dane pozrieť na jeho príjmy,“ vysvetľuje S. Rumanová.

Slovenská finančná správa následne bude môcť výsledky spoločnej kontroly využiť pri kontrole priznaných daní z príjmu na Slovensku.

Ako bude fungovať kontrola príjmov z prenájmu

Všetky digitálne platformy ponúkajúce predaj tovaru, prenájom dopravných prostriedkov a nehnuteľného majetku, ako aj poskytovanie ubytovacích, dopravných, stravovacích a ďalších služieb budú mať povinnosť automaticky posielať finančnej správe detailné údaje o tom, aké služby a tovary poskytli firmy či fyzické osoby za uplynulý rok a aký dosiahli príjem cez digitálnu platformu.

„Finančná správa dostane z Bookingu, Airbnb či ďalších platforiem zoznam firiem a bežných ľudí s ich kompletnými identifikačnými údajmi a údajmi o dosiahnutom príjme cez danú platformu. Tieto údaje si následne porovná s daňovým priznaním danej firmy či človeka a v prípade nesúladu môže začať daňovú kontrolu s cieľom dorubiť daň za nepriznaný príjem,“ vysvetľuje postup Szimonetta Rumanová zo spoločnosti Grant Thornton.

Aplikáciou novej smernice do praxe by sa to malo zmeniť s cieľom zmenšiť doterajšie daňové úniky a zamedziť vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Oznamovacej povinnosti nebudú podliehať veľkí poskytovatelia hotelového ubytovania (viac ako 2 000 činností počas oznamovaného obdobia), vládne subjekty, subjekty, s ktorých akciami sa obchoduje na regulovanom trhu s cennými papiermi.

Platformy taktiež  nebudú posielať údaje o malých predajcov tovarov, ktorí vykonajú menej ako 30 činností s úhrnnými tržbami neprevyšujúcimi 2 000 EUR počas sledovaného oznamovacieho obdobia.

Aké povinnosti má každý, kto prenajíma nehnuteľnosť

Ak nehnuteľnosť prenajíma živnostník alebo firma s aktívnym IČO, nepotrebuje sa osobitne registrovať na daňovom úrade kvôli prenájmu. Všetci ostatní majú povinnosť registrovať sa na daňovom úrade  do jedného mesiaca, odkedy začali prenajímať nehnuteľnosť. Žiadosť sa predkladá na tlačive do podateľne okresného daňového úradu alebo poštou alebo cez portál slovensko.sk s občianskym preukazom s čipom a zaručeným elektronickým podpisom.

Následne treba vyplniť daňové priznanie pre daň z príjmov, a to do marca respektíve júna nasledujúceho roka. Túto povinnosť nemajú len ľudia, ktorí za celý kalendárny rok mali zo závislej činnosti (zamestnanie) a prenájmu nehnuteľnosti spolu nižší príjem ako 2 289,63 eura.

Pri prenájme sú oslobodené od zdanenia príjmy do päťsto eur. To znamená, že do daňového priznania sa uvádzajú len príjmy presahujúce 500 eur.  Tieto príjmy z prenájmu sa uvádzajú v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typu B v VI. oddiele v tabuľke č. 1 v stĺpci 1. Preukázateľné daňové výdavky, ktoré však treba mať spracované v jednoduchom alebo podvojnom účtovníctve či prípadne v daňovej evidencii, sa uvádzajú v stĺpci 2. Medzi akceptované výdavky patria platby za energie, internet, úrok zo splátky hypotéky na danú nehnuteľnosť alebo výdavky za vstavané zariadenie či spotrebiče. Viac informácií k zdaňovaniu je dostupných na webe finančnej správy.

„Pri nesplnení registračnej povinnosti alebo nepriznaní príjmu z prenájmu hrozia vysoké pokuty. Napríklad, kto sa nezaregistruje, riskuje pokutu od 60 až do 20-tisíc eur v závislosti od závažnosti konania,“ hovorí Szimonetta Rumanová, daňová odborníčka poradenskej spoločnosti Grant Thornton. Pri priznaní nižšieho príjmu z prenájmu v daňovom priznaní môže pokuta dosiahnuť 3 % z rozdielu medzi sumou dane uvedenou v daňovom priznaní a sumou, ktorú mal daňovník v skutočnosti odviesť v daňovom priznaní za rok v prípade, že sa daňovník prizná sám cez podanie dodatočného daňového priznania. Ak na podvádzanie na dani príde daňový úrad, predstavuje pokuta 10 % rozdielu.

Aké pokuty hrozia, ak registrovaný daňovník (bežný človek/firma) nepodá daňové priznanie

30 až 16 000 eur: za nepodanie daňového priznania v ustanovenej lehote, resp. v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku;

60 až 32 000 eur: za nepodanie v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku;

60 až 20 000 eur: za nesplnenie registračnej povinnosti v ustanovenej lehote;

30 až 3 000 eur: za nesplnenie niektorej z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona, pričom nejde o správny delikt podľa písmen a) až i) napr. nepodanie súhrnného výkazu, prehľadu.

Správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu a na index daňovej spoľahlivosti. Tendencia je dávať pokuty pri dolnej hranici, ale všetko to závisí na rozhodnutí správcu dane.

Európske mestá volajú po zredukovaní čiernych prenájmov

Na zredukovanie prenájmu načierno najnovšie tlačia aj predstavitelia veľkých európskych miest. Nedávno zverejnili otvorený list s výzvou Európskej komisii, aby urýchlila prijatie regulácie krátkodobých dovolenkových prenájmov.

Mestá ako Barcelona či Amsterdam sa sťažujú, že príliš veľa ubytovaných turistov nielen spôsobuje nadmerný hluk, ale aj zvyšuje ceny prenájmov a redukuje ponuku pre tých, ktorí potrebujú dlhodobo bývať. Mestá sa snažia problémy riešiť po svojom – napríklad Barcelona zakázala Airbnb na území mesta pri pobytoch kratších ako 31 dní – avšak ich rozhodnutia narážajú na legislatívne hranice (rozhodnutie Barcelony zvrátil najvyšší súd v januári tohto roka).

Okrem toho nemajú právomoc vymôcť si od digitálnych platforiem dáta o prenajímateľoch. Mestá sa obávajú, že bez príjmov z prenájmov, ktoré doteraz prebiehajú nelegálne, budú nútené zvýšiť poplatky pre miestnych obyvateľov, keďže enormné množstvá turistov zvyšujú náklady na odvoz odpadu či upratovanie.

Najnovšia európska smernica by síce po zavedení do praxe mohla mestám pomôcť, avšak otvorenou otázkou zostáva, ako sa štáty podelia o zvýšený výber daní z prenájmov.

Británia overuje príjmy z platforiem od roku 2017

Povinné poskytovanie informácií už od roku 2017 funguje vo Veľkej Británii. Na rozdiel od novej európskej smernice, ktorá ukladá povinnosť platformám  automaticky poskytovať údaje, posiela na ostrovoch tamojší daňový úrad výzvy na preukázanie informácií o predajcovi. To znamená, že v Británii majú firmy a ľudia predávajúci služby či tovar cez internet šancu, že ujdú pozornosti daňových úradov.

„Na Slovensku a v celej EÚ bude systém od januára 2023 prísnejší ako v Británii. Platformy budú posielať údaje automaticky a bude záležať len na finančnej správe, či dokáže prísť so systémom na identifikovanie podozrivého správania a ísť cielenými daňovými kontrolami po firmách a ľuďoch, ktorí príjem z prenájmu či inej aktivity cez obchodné platformy nepriznali,“ hovorí S. Rumanová.

Richard Menczer, Seesame

 

Údaje, ktoré budú digitálne platformy nahlasovať finančnej správe:

  • identifikátor finančného účtu predávajúceho / poskytovateľa služby na obchodnej platforme;
  • obchodné meno (pri právnických osobách), meno a priezvisko (pri fyzických osobách) držiteľa finančného účtu, na ktorý sa vypláca odplata;
  • adresa sídla / adresa trvalého pobytu;
  • pri právnických osobách: IČO, DIČ vrátane členského štátu EÚ vydania, identifikačné číslo pre DPH (ak je k dispozícii);
  • pri fyzických osobách. dátum narodenia;
  • celková odplata vyplatená alebo pripísaná počas jednotlivých štvrťrokov oznamovacieho obdobia a počet vybraných činností, za ktoré bola odplata vyplatená alebo pripísaná;
  • poplatky, provízie alebo dane zrazené alebo nárokované oznamujúcim prevádzkovateľom platformy počas jednotlivých štvrťrokov oznamovacieho obdobia;
  • pri prenájme bývania dostane finančná správa aj zoznam nehnuteľností s príslušným katastrálnym číslom resp. jeho ekvivalentom podľa vnútroštátneho práva členského štátu, v ktorom sa nachádza.

Ktoré digitálne platformy budú mať povinnosť posielať údaje finančnej správe:

  • platformy na prenájom nehnuteľností (napr. Airbnb, Booking);
  • platformy zdieľanej ekonomiky, ako napr. aplikácie na prepravu (Bolt/Uber);
  • digitálne platformy uľahčujúce vzájomný predaj tovaru alebo služieb medzi (napr. Sashe);
  • aplikácie na živé vysielanie, ktoré umožňujú používateľom prístup k podujatiam / predstaveniam za poplatok;
  • technologické spoločnosti poskytujúce platformy na doručovanie potravín (ako v Česku rohlik.cz);
  • virtuálne trhoviská s najrôznejším tovarom (športové oblečenie, oblečenie, fotografie atď. );
  • platformy na prenájom jácht;
  • online cestovné kancelárie;
  • poskytovatelia otvorených online kurzov a aukčné platformy na trhu;
  • trh so službami na voľnej nohe.

Aká národná legislatíva sa mení v súvislosti so smernicou DAC7:

  • Novela zákona č. 442/2012 o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov, ktorá implementuje EU smernicu 2021/514 z 22. marca 2021, modifikujúcu smernicu 2011/16/EU o administratívnej spolupráci v oblasti daní. Novelu schválila Národná rada SR dňa 15. júna 2022.
  • Novela nadobúda účinnosť 1. 1. 2023 s výnimkou ustanovení o spoločnej kontrole, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. 1. 2024.

Partneri