Podľa slov vydavateľa Daniela Kollára je Slovensko „krajinou, ktorá z prírodného či kultúrno-historického hľadiska ponúka filmárom takmer všetko. Zelené hory, pralesy, lúky, rozsiahle polia bez jediného kopca, dravé rieky aj pokojné toky, zasneženú krajinu i krajinu poznačenú výstavbou. Na kopcoch aj mimo nich má mohutné pevnosti, hrady, zámky či miesta s krásnymi prírodnými scenériami.“
Nie náhodou ho teda objavujú nielen slovenskí filmári, ale aj tí zahraniční. Filmový potenciál Slovenska je podľa D. Kollára z vydavateľstva Dajama ukrytý v množstve lokalít, čo je prvým predpokladom rozvoja filmového turizmu.
Kniha pripomína vybrané filmové diela a osobnosti filmu vo vzťahu k slovenským lokalitám ich nakrúcania. Čitateľ v nej nájde množstvo miest, ktoré sa pomocou filmu podarilo zviditeľniť a na svojom putovaní objaví veľa filmových zaujímavostí.
Filmový turizmus
Na spracovanie témy blízkej filmovému turizmu na Slovensku sa aj v tomto druhom prípade podujal mladý autor Tomáš Galierik. Jeho prvá aj druhá kniha Filmové miesta nie sú prehľadom kinematografie na Slovensku, ale prechádzkou po miestach, kde sa nakrúcali filmy.
Kniha vychádza v značnej miere z osobných skúseností autora, čiastočne vďaka jeho bývalej profesii v cestovnom ruchu a množstvu priateľov a informátorov z prostredia cestovného ruchu, filmu alebo z daných lokalít.
Ako uvádza T. Galierik, „prvá kniha Filmové miesta, ktorá sa objavila na knižnom trhu v novembri 2021, reálne prebudila záujem o netradičné Slovensko nielen u verejnosti, ale aj na strane médií.“
Kniha, ktorú možno nazvať úspešnou a neobyčajnou, podľa neho inšpirovala nemálo ľudí k cestám po našej krajine. Oživila a pripomenula viacero zaujímavostí a filmových prepojení na skutočné, dosiaľ existujúce miesta a aj na tie, ktoré existovali len krátko alebo zanikli len nedávno. Prvá kniha potom otvorila aj cestu k jej ďalšiemu pokračovaniu.
Aj druhý diel má čo ponúknuť
Podľa slov autora „pri podobných publikáciách je náročné pokúsiť sa vytvoriť druhý diel, pretože sa môže zdať, že mnohé veci už boli uverejnené. Nie je to však pravda, pretože ďalší výskum potvrdil opodstatnenosť našich úvah, pripraviť aj druhý diel.
Cielene ponechaná Blatnica, Čierny Balog, Slovenský raj a aj niektoré ďalšie miesta na mape Slovenska pre prípad knižného pokračovania sú len zlomkom toho, čo nakoniec čitateľ nájde v druhej knihe venovanej slovenským filmovým miestam.“
Záujem o prvú knihu priniesol reakcie čitateľov ako aj viacero námetov, ktoré sa stali súčasťou druhej publikácie. Pripomínajú niektoré staršie, ale aj nové filmy.
V publikácii sú zachytené aj rôzne spomienky pamätníkov z filmovaní, ktoré by inak mohli upadnúť do zabudnutia. Do hľadania a overovania veľkého počtu scén, so značnou časťou starších, ponechaných na „lepšie časy“, sa podarilo pohnúť až v rámci druhej knihy, pripomína autor. „Mohli za to ďalšie indície, pomyselný prídavný motor v podobe motivácie z reakcií čitateľov, aj niektoré nové zdroje a informátori,“ hovorí.
Druhá kniha o filmových miestach pokračuje v cieľoch prvej publikácie – priniesť iný pohľad na mnohé slovenské obce, múzeá, lokality alebo pridať atrakciu či zaujímavosť navyše. Opäť ide o vybrané filmy a vybrané lokality, ktoré sú však v druhej knihe ešte viac poprepletané medzi sebou.
Ako ďalej uvádza Tomáš Galierik, „ako autora ma nesmierne teší úspech a záujem nadšencov filmu, turistiky, ako aj obyvateľov jednotlivých obcí. Viditeľná je určitá zmena vnímania filmu v cestovnom ruchu a aj to možno považovať za úspech. O to viac, ak prvá kniha zaujala niektoré známe mená slovenského filmu a jeho výroby.“
Hoci podľa neho dielo vyzrádza časť z filmárskej ilúzie, bolo prijaté pozitívne. „Pevne verím, že druhá kniha bude dôstojným doplnením všetkého krásneho, dobového, slávneho alebo takmer zabudnutého z našej aj zahraničnej kinematografie,“ uzatvára T. Galierik.
TS
Pachov strom na brehu malého Dunaja pri Hurbanovej Vsi
