Dokument vypracovaný odbornou skupinou v rámci SAPI analyzuje národné strategické dokumenty a legislatívu relevantnú pre oblasť rozvoja veternej energetiky.
Na základe širokého zapojenia aktérov štúdia identifikuje najzásadnejšie bariéry rozvoja tohto odvetvia a ponúka aj nadväzujúcu sériu politických odporúčaní na naštartovanie rastu získavania energie z vetra na Slovensku. Štúdiu v tomto roku pripravil pre SAPI rakúsky Energiewerkstatt.
Slovensko dlhodobo neplní plány
Štúdia rozvoja veternej energetiky na Slovensku podrobuje analýze kľúčové strategické dokumenty vlády SR relevantné pre rast tohto udržateľného sektora. Ciele rozvoja získavania elektrickej energie z vetra vyplývajúce z aktuálneho Národného energetického a klimatického plánu (NECP) dáva dokument do porovnania so súčasnými inštalovanými kapacitami a to najmä vo svetle neustále pretrvávajúcich bariér.
Už minulý rok SAPI upozorňovalo, že od roku 2003 nevznikla na Slovensku žiadna nová veterná elektráreň.
„Aktuálny trend tiež nenasvedčuje tomu, že by sa Slovensku mohlo podariť splniť cieľ 500 MW veternej energie do roku 2030. Zvlášť, ak si uvedomíme, že do roku 2022 sme plánovali mať už 100 MW inštalovanej kapacity a máme stále iba 3 MW,“ povedal riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) Ján Karaba.
„Je skvelé, že máme plány, no vyzerá to tak, že máme iba veľmi chabé predstavy a spôsobe ich realizovania. A to je jeden z hlavných dôvodov, prečo sme sa v SAPI rozhodli vypracovať Štúdiu rozvoja veternej energetiky na Slovensku. Veríme, že štúdia pomôže zákonodarcom a kompetentným pri ďalších plánoch a rozhodnutiach, s ktorými budeme radi závery ďalej konzultovať,“ vysvetlil.
Odborníci kritizujú zlé podnikateľské prostredie
Dôležitou súčasťou štúdie SAPI je okrem expertných rozhovorov aj dotazníkový prieskum, zaslaný 45 relevantným respondentom, resp. inštitúciám, medzi ktorými boli, okrem iných, zástupcovia developerov, advokátskych kancelárií, distribučných a konzultačných spoločností, finančných inštitúcií, či akademickej sféry.
Z výsledkov vyplýva, že takmer 90 % z nich hodnotí kvalitu investičného prostredia a to špecificky pre projekty vo veternej energetike v SR ako veľmi zlú, resp. zlú. Zároveň, až 82 % respondentov upozorňovalo na neprimeranú dĺžku administratívnych a povoľovacích procesov súvisiacich s realizáciou projektov výstavby veterných elektrární na Slovensku.
Najzásadnejšie bariéry
Slovensko má potenciál pre rozvoj veternej energetiky, máme ciele, ako aj potenciálnych investorov. Napriek veľmi silným predpokladom však veterné elektrárne stále nepribúdajú.
Štúdia SAPI odkrýva, že dôvodom je séria viacerých druhov bariér. V prvom rade ide o bariéry:
- legislatívne (t. j., hodnotiace procesy podľa EIA, administratívna náročnosť získania osvedčenia na výstavbu a absentujúca certifikačná schéma inštalatérov veterných elektrární),
- regulačné (tzv. stop stav a G-komponent), ako aj o
- administratívne bariéry (nepredvídateľnosť procesu EIA, predlžovanie povoľovacích procesov a nevyhnutnosť splnenia podmienky charakteru tzv. výrobného územia pri územnoplánovacej dokumentácii).
- Pri technických bariérach hovoríme predovšetkým o vysokej nákladovosti a netransparentnosti poplatku za pripojenie do siete.
Ako problematické hodnotí štúdia aj negatívne vnímanie a postoj verejnosti k veternej energetike, vysoký počet nevysporiadaných pozemkov, či nepriaznivo nastavené podmienky v investičných aukciách.
„Všetky bariéry, ktoré štúdia identifikovala, majú svoje riešenia, o ktorých presnej podobe sme pripravení viesť otvorenú odbornú diskusiu. Súčasťou dokumentu sa tak stala séria národných politických odporúčaní, ktorých pretavenie do praxe pomôže nielen podnikateľskému prostrediu, ale aj Slovensku pri plnení jeho cieľov v oblasti rozvoja sektora udržateľnej energetiky smerujúceho, okrem iného, k tvorbe zelených pracovných miest, posilneniu energetickej bezpečnosti, ako aj plneniu klimatických záväzkov štátu,“ konštatoval autor štúdie Boris Valach.
„Zistenia, ku ktorým sme dospeli, jednoznačným spôsobom demonštrujú, že veterná energetika už viac nepotrebuje finančne náročné dotačné schémy, ale predovšetkým systémový a medzirezortne koordinovaný prístup, ktorý bude smerovať prostredníctvom odstránenia alebo zásadného zmiernenia pretrvávajúcich bariér k plneniu dekarbonizačných cieľov SR,“ dodal.
Až na 20 % územia SR môžu byť veterné elektrárne
Častým argumentom odporcov veternej energetiky na Slovensku je, že na jeho území nie sú dostatočné prírodné podmienky na využitie energie z vetra, ako je to napríklad v susednom Rakúsku.
Spomínané tvrdenia vyvracia Štúdia veterného potenciálu Slovenska. V dokumente rakúski výskumníci zaradili do analýz meteorologické a geografické údaje, terénne charakteristiky, ako aj základné environmentálne kritériá. Rovnako brali do úvahy odstupové vzdialenosti od obydlí a, samozrejme, aj podmienku splnenia spomínanej dostatočnej veternosti.
Po zohľadnení všetkých uvedených kritérií bol vyčíslený teoretický technický potenciál veternej energetiky na Slovensku na úrovni približne 168 000 MW, čo ročne predstavuje 420 000 GWh.
Pre lepšiu predstavu: modernizovaný prvý a druhý blok AE Mochovce vyrábajú spolu ročne iba necelé 2 % z uvedeného množstva elektriny.
Spomínaný prírodný potenciál bol lokalizovaný na približne 20 % územia (9 765 km2) krajiny, hoci je potrebné zdôrazniť, že stále ide iba o hrubý obraz pri identifikovaní možností a príležitostí rozvoja veternej energetiky na Slovensku.
„Výsledky štúdie potvrdzujú, že veterná energia môže zohrať významnú úlohu pri zabezpečení energetickej bezpečnosti Slovenska, ktorá vzhľadom na aktuálnu krízu čelí veľkým výzvam. Je načase, aby sa prestalo na projekty veterných elektrární pozerať ako na strašiaka, najmä ak už desiatky rokov pomáhajú v krajinách s často prísnejšími environmentálnymi normami riešiť tie isté výzvy, aké čakajú aj nás,“ uzavrel Ján Lacko, člen výkonného výboru SAPI.
Juraj Vedej, Chapter 4 Slovakia
