EÚ tento rok oslavuje 30. výročie vzniku jednotného trhu. Jednotný trh patrí medzi najväčšie úspechy európskej integrácie a jednu z kľúčových hnacích síl tohto procesu.
Európsky vnútorný trh vznikol 1. januára 1993. Umožňuje voľný pohyb tovaru, služieb, ľudí a kapitálu v rámci EÚ, uľahčuje život ľuďom a otvára nové príležitosti pre podniky.
V priebehu 30 rokov sa na jednotnom trhu dosiahla bezprecedentná trhová integrácia hospodárstiev jednotlivých členských štátov. Jednotný trh zároveň funguje ako hnacia sila rastu a konkurencieschopnosti a podporuje ekonomickú a politickú silu Európy na svetovej úrovni.
Kľúčovú úlohu zohral aj pri urýchlení hospodárskeho rozvoja nových členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ. Odstránil im prekážky pre vstup na trh a naštartoval rast.
Zásadný význam jednotného trhu sa prejavil aj nedávno, keď pomohol Európe riešiť pandémiu covidu-19 a energetickú krízu spôsobenú inváziou Ruska na Ukrajinu.
Vždy bude potrebné zachovávať a posilňovať integritu jednotného trhu, aby Európa mohla koordinovane reagovať na nové výzvy a naďalej podporovať konkurencieschopnosť európskych hospodárstiev.
Jednotný trh umožnil, že EÚ dokáže zlepšovať životy všetkých Európanov, napríklad aj vďaka nasledujúcim prínosom.
1. Urýchlenie prechodu na zelenšie a digitálnejšie hospodárstvo
Európska zelená dohoda je stratégiou rastu EÚ. Na základe svojich návrhov Fit for 55 a digitálne desaťročie EÚ zavádza regulačný rámec na podporu zelenej a digitálnej transformácie Európy.
Priemysel EÚ týmito transformáciami prevedie priemyselná stratégia. Nepretržitú dostupnosť základných vstupov pre naše podniky vrátane kritických surovín a pokročilých technológií, ako sú polovodiče, pomáha zabezpečovať aj jednotný trh.
2. Zaručenie vysokej bezpečnosti a špičkových technologických noriem
Právne predpisy EÚ poskytujú spotrebiteľom dôveru, že všetky výrobky na jednotnom trhu sú bezpečné a založené na vysokých normách ochrany životného prostredia, práce, osobných údajov a ľudských práv.
Tieto pravidlá a normy často následne preberá celý svet, takže európske podniky získavajú konkurenčnú výhodu a posilňuje sa globálne postavenie Európy. Zároveň sa podporuje snaha o to najlepšie z hľadiska noriem. EÚ je v súčasnosti globálnym tvorcom noriem.
3. Reakcia na nedávne krízy s veľkou rýchlosťou a odhodlaním
Riešenie nedávnych kríz, ako je pandémia covidu-19 a súčasná energetická kríza, sa opiera o spoločný a koordinovaný európsky prístup. Nezatvorenie vnútorných hraníc a zabezpečenie hladkého fungovania vnútorného trhu počas pandémie covidu -19 umožnili dostať vakcíny, zdravotnícke vybavenie a iné kritické materiály k tým, ktorí ich potrebovali.
Dnešná reakcia Európy na energetickú krízu sa opiera o plán REPowerEU. Tento plán vychádza z toho, že vnútorný trh poskytuje EÚ možnosť spoločne obstarávať diverzifikovanejšie zdroje energie a výrazne urýchliť rozvoj a zavádzanie čistej a obnoviteľnej energie. Vďaka tomu sa už podarilo znížiť závislosť EÚ od ruských fosílnych palív.
Ďalší rozvoj jednotného trhu
Aby jednotný trh zostal spoločným statkom, ktorý bude prínosom pre všetkých ľudí v EÚ, Komisia neustále pracuje na jeho rozvoji v nových oblastiach a zabezpečuje praktické fungovanie už zavedených pravidiel.
Komisia preto úzko spolupracuje s verejnými orgánmi členských štátov, ktoré nesú spoločnú zodpovednosť za účinné presadzovanie pravidiel jednotného trhu.
V decembri 2022, keď sa začala séria podujatí pri príležitosti 30. výročia vzniku jednotného trhu, Komisia predložila analytický dokument o stave vnútorného trhu 30 rokov po jeho zriadení a jeho úlohe ako hybnej sily odolnosti EÚ.
V priebehu roka 2023 sa uskutoční množstvo diskusií, výstav a kampaní organizovaných v spolupráci so zainteresovanými stranami v celej EÚ s cieľom propagovať úspech jednotného trhu a zapojiť občanov do diskusie o jeho budúcnosti.
V tejto súvislosti Komisia vydá oznámenie, v ktorom predstaví významné úspechy a prínosy jednotného trhu a zároveň určí nedostatky vo vykonávaní a budúce priority vnútorného trhu, aby naďalej zohrával kľúčovú úlohu.
Súvislosti
Jednotný trh bol zriadený 1. januára 1993 po podpísaní Maastrichtskej zmluvy 7. februára 1992. Spočiatku ho tvorilo 12 krajín EÚ: Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Taliansko.
V súčasnosti zahŕňa 27 členských štátov, ako aj Island, Lichtenštajnsko a Nórsko, pričom Švajčiarsko má čiastočný prístup.
TS
Ďalšie informácie
30. výročie vzniku jednotného trhu
Zbierka videí k jednotnému trhu
