Pojem prokrastinácia pochádza z latinského pro crastinus – patriaci zajtrajšku. Ako názov napovedá, ide o chorobné odkladanie úloh a povinností na neskôr.
S týmto problémom sa podľa nedávnych analýz stretne viac ako 90 % vysokoškolských študentov, nevyhýba sa však ani pracujúcim. Možno vás to prekvapí, no nejde o žiadnu novinku.
„Prokrastinácia tu bola vždy, no nie vždy sme jej prisudzovali pojem prokrastinácia. Ľudia aj v minulosti odkladali veci na neskôr. Treba zdôrazniť aj to, že v dnešnej dobe plnej rušivých prvkov ľudia môžu mať tendenciu odkladať veci na neskôr,“ vysvetlil v relácii Záhady mysle neuropsychológ Robert Krause.
Pozornosť nám uniká na internet
S nástupom internetu a sociálnych sietí je čoraz ťažšie koncentrovať sa. Zároveň je čoraz ťažšie púšťať sa do povinností, ktoré nám nie sú príjemné. Preto mnohokrát odsúvame povinnosti na vedľajšiu koľaj. S tým však prichádzajú výčitky svedomia a ďalšie nepríjemnosti.
„Registrujem aj tzv. vyhýbavú prokrastináciu, ktorá hovorí o tom, že my sa vyhýbame plneniu určitej úlohy, lebo napríklad môžeme pociťovať úzkosť či strach z toho, čo robiť máme. Napríklad môže ísť o rozhodnutia, rozhovory,“ priblížil Krause.
Dodal, že existuje aj tzv. excitačná prokrastinácia, ktorá spočíva v zámernom odsúvaní povinností smerom k deadlinu.
Ľudia sa tak vedome dostávajú pod časový tlak, pretože vedia, že podajú lepší výkon. Krause vysvetlil, že v takomto prípade môžeme hovoriť o pozitívnom využití prokrastinácie.
Vytvorte si systém
Ako však bojovať s nevedomou prokrastináciou či takým odkladaním úloh, ktoré nám strpčuje život? Neuropsychológ radí vytvoriť si systém návykov, vďaka ktorým dokážeme dosahovať ciele jednoduchšie.
Namiesto niekoľkohodinového či dokonca niekoľkodňového odkladania úlohy by sme sa do danej činnosti mali pustiť čo najskôr. Mnoho ľudí si to neuvedomuje, no premýšľanie a presúvanie rôznych činností nám častokrát vezme viac času a energie než samotná činnosť.
„Samotný proces rozmýšľania nám berie energiu a nechce sa nám do daných úloh. Ale tým, že ich postupne začneme plniť, tak v tom danom bode začíname ako keby na pomyselnej čerpacej stanici tankovať palivo. Splnená úloha rovná sa dotankovanie,“ popísal Krause, podľa ktorého nás plnenie úloh môže urobiť šťastnejšími.
RTVS
