Nová štúdia Národnej banky Slovenska prezentuje hlavné výsledky zo štvrtej vlny Zisťovania o financiách a spotrebe domácností (HFCS). Zisťovanie sa uskutočnilo na Slovensku v roku 2021 ako súčasť harmonizovaného európskeho projektu národných centrálnych bánk v koordinácii s Európskou centrálnou bankou. V ďalšom texte uvádzame podstatné pasáže zo zhrnutia zistení štúdie.
*
Zo zisťovania vyplýva, že čisté bohatstvo typickej domácnosti sa medzi rokmi 2017 a 2021 zvýšilo takmer o 40 %, zo 70-tisíc na 97-tisíc eur. Tento nárast bol výrazný aj v reálnom vyjadrení (+25 %) a najviac sa prejavil medzi mladými a domácnosťami s najnižším príjmom/ bohatstvom.
K zvýšeniu bohatstva v najväčšej miere prispel vysoký rast cien nehnuteľností, ktorý medzi 2017 a 2021 dosiahol takmer 40 %. Podiel domácností vlastniacich svoje hlavné bývanie ostal naďalej veľmi vysoký, na úrovni 90 %.
Zadlženosť domácností
Vysoký dopyt po bývaní bol sprevádzaný rastom zadlženosti domácností. Kým v roku 2017 mala úver na bývanie približne každá piata domácnosť, v roku 2021 bola zaťažená úverom na bývanie už každá štvrtá, v prípade domácností do 44 rokov takmer každá druhá.
Navyše, medzi rokmi 2017 a 2021 sa zvýšil aj objem nesplateného úveru na bývanie z 32-tisíc na 35-tisíc eur (mediánová hodnota). Zmenila sa aj štruktúra zadlženosti domácností. Držba iného dlhu ako úveru na bývanie za toto obdobie klesla z viac ako 21 % na menej ako 18 %.
Na druhej strane, prísnejšie opatrenia v oblasti poskytovania úverov (tzv. borrower-based measures, BBM) prispeli k zmierneniu ukazovateľov dlhového zaťaženia, ako sú LTV (loan to value) a DSTI (debt service to income).
Štruktúra majetku
Majetková štruktúra slovenských domácností sa medzi príslušnými vlnami HFCS výrazne nezmenila. Domácnosti držali najmä reálne aktíva (89 % celkových aktív), v rámci ktorých sa ich držba sústreďovala v hlavnom bývaní domácností (tvorili vyše 70 % celkových aktív).
Ostatné reálne aktíva zahŕňali hodnotu ďalších nehnuteľností (iných ako vlastné bývanie), vozidlá a v menšej miere aktíva z podnikateľskej činnosti.
Štruktúra finančných aktív zostala aj v roku 2021 silno konzervatívna. Bankové vklady tvorili 76 % finančných aktív typickej domácnosti. Sotva 6 % slovenských domácností sa zúčastnilo na finančnom trhu a investovalo do iných finančných aktív, napr. do akcií, dlhopisov alebo podielových fondov.
Vlastníctvo bytu je normou
Všeobecný vzostupný trend cien nehnuteľností urobil takmer každého bohatším a znížil celkovú nerovnosť. Nerovnosť bohatstva meraná indexom Gini klesla z 54 % v roku 2017 na 46 % v roku 2021. Hlavnými hnacími silami boli všeobecne vyššie ceny nehnuteľností spojené s rozšíreným vlastníctvom hlavného bývania.
V roku 2021, na rozdiel od iných krajín, vlastnili svoje hlavné bývanie všetky domácnosti s nižším bohatstvom okrem najnižšieho decilu rozdelenia podľa čistého bohatstva. Inými slovami, z menej bohatej polovice všetkých domácností vlastnilo bývanie až 80 %.
Príjmy a schopnosť sporiť
Hrubé ročné príjmy typickej domácnosti medzi rokmi 2017 a 2021 vzrástli o 31 % na 21-tisíc eur (+18 % reálne).
Rast príjmov bol vyrovnaný naprieč socioekonomickými skupinami, výrazne vyšší rast dosiahli len mladé domácnosti, o 47 % na 23 tisíc eur ročne. Tým sa vyrovnal rozdiel medzi mediánom ich príjmov a mediánom príjmu ostatných skupín v produktívnom veku.
Podiel domácností, ktoré boli v roku 2021 schopné sporiť, sa zvýšil o 8 percentuálnych bodov na 40 %. Boli ťahané domácnosťami s úverom na bývanie, ktoré si tak čiastočne vytvorili bezpečnostné rezervy na potenciálne horšie obdobie vyšších nákladov splácania dlhu.
Andrej Cupak, Judita Jurašeková Kucserová, Ján Klacso, Anna Strachotová
(Pozn.: Prezentované názory a výsledky v štúdii sú názormi autorov a nevyjadrujú oficiálne stanovisko Národnej banky Slovenska.)
