Najviac návštev obchodov sa realizuje v Bratislave, ktorá má najvyššiu kúpnu silu obyvateľstva, ale i koncentráciu predajní či nákupných centier. Na Slovensku tak Bratislavu môžeme označiť titulom „mesto nákupov“.
Ukazovateľ, v ktorom je Bratislava až tretia
Podľa spoločnosti iO Partners bola na konci prvého polroka 2023 výmera nákupných centier v Bratislave na úrovni 728-tisíc štvorcových metrov. Z celkovej plochy moderných nákupných centier v krajských mestách SR tak pripadal na Bratislavu 48-percentný podiel. Nasledovali Košice a Nitra s podielmi 13 % a 10 %.
Jedným z relatívnych ukazovateľov množstva obchodných prevádzok je saturácia, vyjadrujúca počet štvorcových metrov nákupných centier na tisíc obyvateľov. Prekvapujúco, v prípade Bratislavy ukazovateľ saturácie nedosahuje najvyššiu hodnotu.
Kým v hlavnom meste na tisíc obyvateľov pripadá 1 522 m2, tak v Nitre je to až 1 889 m2 a v Trnave 1 631 m2 plochy nákupných centier. Pritom ukazovateľ započítava (za 1. polrok 2023) aj rozšírenie nákupného centra Eurovea z mája 2023.
Kúpyschopnosť a návštevníci
V súvislosti s otázkou saturácie a množstva obchodov odborníci považujú za kľúčovú aj úroveň kúpyschopnosti obyvateľstva v danom regióne či v meste. Tú má Bratislava a jej okolie jednoznačne najvyššiu.
Priemerný plat Bratislavčanov dosiahol podľa ŠÚ SR v prvom kvartáli 2023 v priemere 1 676 eur. V ostatných regiónoch SR sa priemerné mzdy pohybovali od 1 023 eur v Prešovskom kraji po 1 230 v Trenčianskom kraji. Obyvatelia bratislavského regiónu zároveň disponujú vyššími úsporami v bankách.
V Bratislave sa zároveň denne nachádza podstatne vyšší počet ľudí ako je počet obyvateľov s trvalým bydliskom. Dôvodom je práca alebo štúdium.
Pre hlavné mesto je taktiež typická nákupná turistika, ktorú do jeho shoppingov realizujú obyvatelia prakticky z celého Slovenska. Vďaka svojej polohe v blízkosti hraníc s Maďarskom, Rakúskom aj Českom nákupné centrá v Bratislave denne vítajú aj návštevníkov zo zahraničia.
Eva Sadovská, analytička Wood & Company
(krátené)