O vysokej závislosti slovenského hospodárstva od jedného – automobilového odvetvia a o jeho zraniteľnosti, ktorá z toho vyplýva, sa v ekonomických kruhoch diskutuje dlho a pomerne často. Teraz sa zdá, že sa tieto hrozby naozaj napĺňajú.
Svetové predaje nových áut ani po šiestich rokoch nenarástli na doterajší rekord z roku 2017. Ukrojila z nich pandémia, problémy dodávateľských reťazcov, nedostatok čipov, vysoká inflácia, ruská vojna a sankcie, energetická kríza, viac práce z domu i spomalenie hospodárstiev pre vyššie úrokové sadzby.
K problémom dôležitého stredoeurópskeho odvetvia sa pridávajú aj tvrdá konkurencia z Ázie, klimatická regulácia a výzvy elektrickej transformácie.
Slovensko vedie rebríček
Automobilový priemysel je pritom azda najkľúčovejším odvetvím slovenskej ekonomiky, keďže je naň nadviazané množstvo pracovných miest, a to aj u dodávateľov, v logistike, výrobe súčiastok, ale aj vo výskume a vývoji.
Podľa odhadu Zväzu automobilového priemyslu to je spolu priamo a nepriamo až 261-tisíc zamestnancov, teda každý desiaty pracovník v krajine. Zároveň odvetvie tvorí až polovicu tržieb celého priemyslu a viac ako dve pätiny celkového exportu tovarov.
Slovensko je dnes relatívnym svetovým lídrom vo výrobe automobilov, keď vyprodukuje približne 185 áut na tisíc obyvateľov. Tento údaj výrazne predčí aj Nemecko, kde výroba áut na tisíc obyvateľov dosahuje približne „len“ 46 kusov (čísla za rok 2020, graf).
Ceny áut rastú, no dopyt ani ponuka nie
Aj keď tento rok predaje áut znovu rastú, zaujímavé je, že prepad celosvetových predajov áut od roku 2017 je dokonca väčší a dlhší ako počas Veľkej recesie v rokoch 2008 a 2009 (graf nižšie).
Predaj automobilov sa nevrátil na úroveň pred pandémiou koronavírusu z viacerých dôvodov. Tým prvým a najzásadnejším bol celosvetový nedostatok polovodičov, najmä čipov, ktoré vo veľkej miere využíva aj automobilový priemysel.
Ďalším dôvodom je zmena spotrebiteľských návykov spôsobená pandémiou. Mnoho ľudí zistilo, že práca na diaľku je ekologická a efektívna, čo o čosi znížilo potrebu vlastniť automobil či rovno viac áut. Ak sa autá využívajú menej, vydržia dlhšie a menej sa nakupujú nové.
A napokon sa do predaja automobilov premieta aj všeobecný trend k environmentálnej udržateľnosti a elektrifikácii. Spotrebitelia sa viac orientujú na ekologické alternatívy, ako sú elektrické a hybridné vozidlá, ktorých výroba a distribúcia rastie len postupne.
Stagnácia počtov
Nižší dopyt či možnosti výroby (ponuka) tak potom spôsobili, že ani slovenská produkcia odvetvia stále nedosahuje úrovne z druhej polovice roku 2018. Vlani, podobne ako v minulých rokoch, slovenské automobilky vyrobili „len“ okolo milióna vozidiel a podobný počet začiatkom roka očakávali aj pre tento rok.
V roku 2022 vyrobili o 5 % menej vozidiel ako predvlani, kedy zas tento počet medziročne narástol o 4 % voči roku 2020. A podľa konjunkturálneho prieskumu za jún a júl firmy v tomto segmente v nasledujúcich mesiacoch neočakávajú rast produkcie, skôr naopak.
Okrem problémov s dopytom a ponukou niektorých komponentov sa naše automobilky boria aj s problémom nedostatku pracovných síl. Nejde však o úplnú stagnáciu odvetvia: vyrábajú sa viac nové, kvalitnejšie a drahšie modely, čo umožnilo výrobcom zvyšovať svoje zisky aj pri nerastúcej produkcii meranej v kusoch áut.
Cenové faktory
Rast cien nových vozidiel v ostatných rokoch predbieha rast platov, čo obmedzuje nový dopyt tak v bohatom Nemecku, ako aj na Slovensku. Dobrou správou je, že očakávania pri elektrických vozidlách hovoria o ďalšom poklese ich cien.
Už dnes sa po započítaní celého životného cyklu v niektorých segmentoch oplatia elektrické alternatívy a s ich očakávaným zlacňovaním tento trend ešte naberie na význame. Tomu sa však musí prispôsobovať aj budovanie nabíjacej infraštruktúry.
Slovenské automobilky sa postupnej premene výroby prispôsobujú: export hybridných áut sa u nás už takmer dotiahol na počty vyvezených vozidiel s klasickým benzínovým motorom. Výroba čisto elektrických áut u nás zatiaľ mierne zaostáva, predaj ešte výraznejšie. Pritom dnes už polovica novo registrovaných áut v EÚ jazdí na alternatívny pohon – hybridný alebo čisto elektrický.
Nástup Číny
Tesla ako pionier elektromobility si v posledných rokoch vybudovala pozíciu lídra v tomto segmente. No doťahujú sa na ňu čínske automobilky.
Práve Čína v exporte áut najprv predvlani predbehla Južnú Kóreu a vlani aj Nemecko, čím si rýchlo zvyšuje trhové podiely v globálnom automotive biznise. Tento rok sa očakáva, že Čína vyvezie 4 milióny áut, z toho podstatný podiel elektromobilov, čo predčí aj Japonsko a krajina sa tak stane svetovou exportnou jednotkou.
Výsledkom impozantného čínskeho automobilového rastu je aj to, že stredoeurópske automobilové trhové podiely od predpandemického obdobia klesli a nie je jasné, či ich v budúcnosti dokážu znovu zvýšiť. Aj preto, lebo sa dlho sústreďovali najmä na drahšie elektrické modely.
Štúdia finančnej spoločnosti Allianz vypočítala, že ak by Čína zvyšovala svoje trhové podiely tak, ako doteraz, do roku 2030 by európski výrobcovia mohli prísť dohromady o desiatky miliárd eur čistého zisku.
Obavy v Nemecku
Aktuálne výzvy automobilového sektora a jeho relatívne zaostávanie v strednej Európe vyvoláva otázky o jeho budúcnosti v celej EÚ. Čo ak tu tento priemysel bude dlhodobo upadať?
Nad podobnou otázkou sa nedávno zamyslel britský magazín The Economist. Aj keď tržby najväčšej a svetovej automobilky Volkswagen v prvom polroku 2023 medziročne rástli o silných 18 %, nemeckí priemyselníci majú až existenčné obavy z vysokých nákladov, klesajúceho dopytu, rastúcej konkurencie, ale aj byrokracie a geopolitického napätia medzi Západom a Čínou.
O „horiacej streche“ nemeckého automobilového domu nedávno rozprával šéf VW Thomas Schaefer. Spolu s elektrifikáciou a rastúcim významom softvéru sa čoraz viac pridanej hodnoty áut tvorí mimo výrobnej linky a tradičných strojárskych firiem, v ktorých Nemecko kraľovalo (spaľovacie motory, prevodovky a p.).
Navyše, Čína, ktorej hospodárstvo sa aktuálne spomaľuje, tvorí pre najväčšie nemecké automobilky až dve pätiny odbytu. Aj preto, lebo v predajoch tam čínsky BYD predstihol Volkswagen, musel nemecký koncern znižovať odhady svojich predajov. Navyše, objednávky nových elektrických vozidiel zo skupiny VW sú výrazne pod plánom a jej autá majú aj softvérové problémy.
A čo ak stredná Európa prestane vyrábať autá?
Pritom Nemecko ako najväčšia ekonomika eurozóny a hlavný obchodný partner Slovenska má problémy s konkurencieschopnosťou priemyslu ako celku, do veľkej miery pre vyššie náklady na energie ako v USA či Ázii. A to pre stredoeurópske ekonomiky predstavuje ďalšie riziko mimo tých špecifických pre autopriemysel.
Počas ostatných troch štvrťrokov nemecká ekonomika ako celok nerástla, ale poklesla o pol percenta. Pravdou však je, že podiel priemyslu na HDP vo vyspelých krajinách, ale aj v spomínanej Číne, dlhodobo skôr klesá. Dôležitejší je tak rast sektorov služieb, aj keď často môže ísť o obslužné služby práve pre priemysel.
Aj Slovensko by sa preto nemuselo sústrediť len na výrobu a montáž, ale aj na vývoj, dizajn, logistiku, marketing, softvér, poradenstvo či všeobecné „riešenia pre mobilitu“, aby udržalo krok s vývojom vo svete. Ľudia sa totiž určite v priestore hýbať neprestanú, bude sa však určite meniť to, ako sa to bude diať.
Zdenko Štefanides, Michal Lehuta, Matúš Munka
(Článok je prevzatý z Mesačníka VÚB banky / Intesa Sanpaolo Group, júl 2023 – krátené)
