Ministerstvo dopravy dokončilo koncepčnú štúdiu, ktorá posúdila možnosti severojužného cestného prepojenia na strednom Slovensku. Vzišlo z nej sedem odporúčaní vrátane toho, že do budúcna je lepšie pracovať na prepojení severu a juhu cez Turiec a trasu cez Donovaly vyškrtnúť zo siete TEN-T.
„Potenciál celého koridoru sme testovali dopravným modelom a následne aj tzv. CBA, teda analýzou nákladov a prínosov. Kritériá medzinárodného cestného koridoru TEN-T najvyššieho európskeho významu však nenapĺňa žiadny z posudzovaných variantov, keďže intenzity tranzitu medzi severom a juhom sú nízke“ hodnotia závery štúdie jej autori.
Autori skúmali štyri možnosti prepojenia D1 s R1 rýchlostnou cestou, avšak pomer prínosov a nákladov vychádza pri každom variante v plnom profile výrazne pod 1, čo je hranica, kedy je projekt považovaný za návratný. Preto bude potrebné hľadať úspornejšie riešenia.
Ako najvhodnejšia sa javí trasa medzi Martinom a Žiarom nad Hronom, teda plánovaná R3.
Naopak, pokračovanie R1 z Ružomberka cez Donovaly do Slovenskej Ľupče sa ukázalo ako nereálne. Náklady projektu sa odhadujú na viac ako 2 miliardy eur a navyše by cesta s množstvom tunelov a estakád značne zasiahla územie Národného parku Nízke Tatry.
Nový pohľad na spojenie s Maďarskom
V štúdii sa skúmalo aj to, ako by malo severojužné prepojenie pokračovať ďalej až po hranice s Maďarskom. Ukázalo sa, že väčší potenciál než súčasne nakreslená trasa Zvolen – Krupina – Šahy v koridore plánovanej R3 má prepojenie po trase Žiar nad Hronom – Tlmače – Levice – Šahy, teda sčasti po existujúcej R1 a sčasti v koridore dnešných ciest I/76 či ceste II/564.
„Vzhľadom na to, že na maďarskom území v smere od Šiah na Budapešť chýba dobudovať necelých 40 kilometrov nových ciest, odporúčame informovať o výsledkoch štúdie aj Maďarsko a spoločne koordinovať ďalší postup,“ uvádzajú autori štúdie.
„Samozrejme, to, že najlepšie vychádza trasa okolo Levíc, neznamená, že sa tam teraz začnú stavať nové cesty. Najprv je potrebné vypracovať plnohodnotnú štúdiu uskutočniteľnosti, ktorá presne určí trasovanie a povie, či treba vybudovať nové rýchlostné cesty či cesty I. triedy, alebo len modernizovať súčasné, prípadne ktoré obchvaty budovať. To isté, samozrejme, platí aj pre trasu cez Turiec,“ dodávajú autori štúdie.
Horizont roku 2050
Medzi odporúčaniami je aj úplné vyradenie R1 cez Donovaly zo siete TEN-T. Keďže nie je preukázaná ani návratnosť R3, mala by sa presunúť zo základnej do súhrnnej siete TEN-T, čo posunie záväzok na jej dobudovanie z roku 2030 na 2050.
Na všetkých hlavných ťahoch okrem tých odporúčaných by sa však podľa autorov štúdie mali urobiť aspoň lokálne projekty na zvyšovanie bezpečnosti premávky, odstrániť úzke miesta a zlepšiť nevyhovujúci technický stav niektorých úsekov.
Koncepčnú štúdiu spracovalo Ministerstvo dopravy SR v rámci svojich interných kapacít. Spolu so siedmimi prílohami ju teraz pošle na hodnotenie Útvaru hodnoty za peniaze.
Martin Petro
Odbor komunikácie, Ministerstvo dopravy SR
Navrhované koridory v severnej časti
Navrhované koridory v južnej časti 
Zdroj: Koncepčná štúdia severojužného cestného prepojenia v oblasti stredného Slovenska / s využitím podkladov Google Earth
Odporúčania koncepčnej štúdie
S ohľadom na výsledok overenia hypotéz, ako aj na základe ďalšieho skúmania problematiky koridoru severojužného prepojenia, odporúčame nasledovné:
Vzhľadom na to, že severojužný koridor v centrálnej časti SR nepreukázal potenciál v zmysle Nariadenia TEN-T (dopravný význam, ekonomická návratnosť), iniciovať vyňatie koridoru R3 v jeho súčasnom trasovaní zo základnej (CORE) siete a preradiť ho do súhrnnej siete (COMPREHENSIVE). Záväzok dobudovania tohto koridoru v parametroch Nariadenia TEN-T by sa tak pre SR posunul z roku 2030 do roku 2050. Vo vzťahu k Nariadeniu TEN-T modifikovať trasovanie koridoru v zmysle výsledkov tejto štúdie.
S ohľadom na odporúčanie uvedené vyššie iniciovať vyňatie koridoru R1 medzi Ružomberkom a Zvolenom zo súhrnnej (COMPREHENSIVE) siete, keďže tento koridor je významne konkurenčný odporúčanému koridoru R3. Týmto by sa pre SR zrušil záväzok ďalej rozvíjať tento koridor v parametroch podľa požiadaviek Nariadenia TEN-T.
Vzhľadom na to, že súčasne zakreslený koridor južne od Zvolena pokračuje cez Šahy na maďarskom území v smere na Budapešť, pričom na maďarskej strane chýba dobudovať v tomto koridore cca 35-40 km nových ciest, informovať o výsledkoch tejto štúdie maďarskú stranu a koordinovať spoločný postup voči EK.
Severojužné prepojenie v centrálnej časti SR rozvíjať ako potenciálnu budúcu súčasť súhrnnej siete TEN-T v navrhovanej kombinácii: Sever (Úseky 1 resp. 2) a Juh (Úsek C), keďže takto umiestnený koridor preukázal najväčší potenciál zlepšenia dopravy a regionálnej dostupnosti územia v kombinácii s investičnou náročnosťou a celkovými možnosťami financovania rozvoja cestnej siete. Keďže však nebola preukázaná dostatočná ekonomická návratnosť celého koridoru, vypracovať štúdie uskutočniteľnosti na úrovni projektových zámerov, a to samostatne pre severný a južný koridor, v súlade platnou metodikou a s princípom hodnoty za peniaze. V rámci štúdií primerane stanoviť rozsah a kategóriu ciest, trasovanie (v severnej časti posúdiť alternatívy úsekov 1 a 2), vyhodnotiť environmentálne vplyvy a ekonomickú návratnosť. Na základe výsledkov štúdií odporúčané projekty primerane zaradiť do „Harmonogramu prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry“.
Ako komplementárne opatrenie na zmiernenie socioekonomických nákladov, ktoré generuje ťažká tranzitná doprava, implementovať aktívne a pasívne opatrenia dopravného manažmentu zamerané na optimalizáciu smerovania tranzitnej nákladnej dopravy, napr. formou technológií ITS (Inteligentné dopravné systémy) alebo formou elektronického mýtneho systému (rozdielnou výškou poplatkov).
Prioritne dokončiť chýbajúci úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen, západ – Zvolen, východ vo variante odporúčanom aktualizovanou štúdiou uskutočniteľnosti.
Rozvojové stavebno-technické opatrenia na plnenie funkčných požiadaviek pre diaľkovú dopravu v zmysle Nariadenia TEN-T budovať primárne len v trase odporúčanej kombinácie úsekov 1 a C. Na všetkých ostatných existujúcich úsekoch hlavných cestných ťahov realizovať lokálne projekty zamerané prioritne na zvyšovanie bezpečnosti cestnej premávky (najmä koridory ciest I/66 Zvolen ↔ Šahy a I/76 Hronský Beňadik ↔ Štúrovo, ktoré vykazujú nadpriemernú mieru nehodovosti a jej závažnosti), odstraňovanie nevyhovujúceho technického stavu, kritických bodových závad a úzkych miest a až sekundárne na zlepšovanie návrhových parametrov cestnej siete primeraných pre úroveň ciest I. triedy.
