Z najnovšieho štandardného prieskumu Eurobarometra, ktorý je v poradí už stý, vyplýva, že pre sedem z desiatich občanov EÚ (70 %) je Európska únia priestorom stability v nepokojnom svete. Je to názor väčšiny respondentov vo všetkých členských štátoch. Okrem toho, viac ako šesť z desiatich občanov (61 %) vidí budúcnosť EÚ optimisticky.
Pokiaľ ide o obavy a problémy, 28 % Európanov sa nazdáva, že prisťahovalectvo na jednej strane a vojna na Ukrajine na strane druhej patria k dvom najdôležitejším výzvam, ktorým EÚ čelí.
Potom nasleduje medzinárodná situácia (24 %) a ďalej „nárast cien/inflácia/životné náklady“. Tie vníma ako prioritnú výzvu 20 % respondentov ide o štvrté miesto, zatiaľ čo na jar minulého roku bola táto obava na prvom mieste.
Sentiment Slovákov voči EÚ
Celkový sentiment občanov Slovenska voči EÚ sa mierne zlepšil. Približne dve pätiny (41 %) z nich vníma EÚ pozitívne (+5 percentuálnych bodov oproti jari 2023/EB99). Neutrálne ju vníma ďalších 35 % obyvateľov (+2 percentuálne body oproti EB99). Negatívne vníma EÚ štvrtina (24 %) obyvateľov Slovenska (-6 percentuálnych bodov oproti EB 99).
V porovnaní so Slovenskom je medzi obyvateľmi EÚ27 Únia vnímaná mierne pozitívnejšie (44 %, čo je +3 percentuálne body v porovnaní so Slovenskom). Negatívne vníma EÚ 18 % jej obyvateľov (-6 percentuálnych bodov v porovnaní so Slovenskom). Podiel neutrálnych odpovedí je v EÚ27 na úrovni 38 %.
Štáty susediace so Slovenskom vnímajú EÚ menej pozitívne ako obyvatelia Slovenska, s výnimkou Poliakov. Pozitívne vnímanie EÚ vyjadrilo až 52 % Poliakov, 38 % Rakúšanov, 37 % Maďarov a 31 % Čechov.
Najzávažnejšie problémy, ktorým dnes čelí EÚ, majú podľa obyvateľov Slovenska exogénny charakter, čiže ich pôvod je primárne mimo krajín EÚ. Ako najzásadnejší problém, ktorému dnes čelí EÚ, vnímajú obyvatelia Slovenska vojnu na Ukrajine (36 %). V poradí druhý najčastejšie uvádzaný problém je existujúca medzinárodná situácia (28 %) a tretím je prisťahovalectvo (27 %).
Čo znamená EÚ pre obyvateľov Slovenska
Európska únia pre obyvateľov Slovenska reprezentuje predovšetkým slobodu cestovať, študovať a pracovať kdekoľvek v EÚ. Túto odpoveď vybrali takmer dve tretiny (64 %) obyvateľov Slovenska (+4 percentuálne body oproti jari 2023). Na druhom mieste je spoločná mena euro, ktorá reprezentuje EÚ pre takmer polovicu (46 %) obyvateľov Slovenska (rovnako ako na jar 2023).
Dve ďalšie asociácie majú negatívny charakter. Pre viac ako tretinu obyvateľov (36 %) je EÚ spojená predovšetkým s nedostatočnou kontrolou vonkajších hraníc (+7 percentuálnych bodov oproti jari 2023) a plytvaním peniazmi (34 %, +6 percentuálnych bodov oproti jari 2023).
V poradí ďalšou najčastejšou asociáciou je mier (33 %, + 1 percentuálny bod oproti jari 2023). Respondenti mohli vybrať viacero vecí, ktoré pre nich asociuje EÚ.
Na úrovni EÚ27 sú najčastejšie asociácie s EÚ sloboda cestovať, študovať a pracovať kdekoľvek v EÚ (50 %), euro (32 %) a mier (30 %), ktoré sú ale menej často zastúpené ako na Slovensku.
Najpozitívnejší výsledok EÚ
To, že sa EÚ obyvateľom Slovenska spája predovšetkým so slobodou cestovať, študovať a pracovať kdekoľvek v EÚ, sa prejavuje aj v odpovediach na otázku, čo vnímajú ako jeden najpozitívnejší výsledok EÚ.
Pre najväčšiu časť obyvateľov Slovenska (33 %) je najpozitívnejší výsledok EÚ práve voľný pohyb ľudí, tovaru a služieb v EÚ (-2 percentuálne body oproti jari 2023). Na druhom mieste sa umiestnil mier medzi členskými štátmi EÚ, ktorý vybrala takmer štvrtina (23 %) obyvateľov (+4 percentuálne body oproti jari 2023). Na treťom mieste je to spoločná mena euro (11 %, -3 percentuálne body oproti jari 2023).
Medzi obyvateľmi EÚ27 je na delenom prvom a druhom mieste mier medzi členskými štátmi EÚ (25 %) a voľný pohyb ľudí, tovaru a služieb v EÚ (25 %). S výrazným odstupom sa na treťom mieste umiestnilo euro (9 %).
Budúcnosť Slovenska v EÚ
Na otázku, či by Slovensko dokázalo lepšie čeliť budúcnosti, ak by bolo mimo EÚ, odpovedala kladne približne pätina (22 %) obyvateľov krajiny (-3 percentuálne body oproti jari 2023/EB99). Naopak, s budúcnosťou Slovenska mimo EÚ nesúhlasilo 7 z 10 opýtaných (69 %, +4 percentuálne body oproti jari 2023).
Ešte začiatkom roku 2023 (EB98) bol podiel obyvateľov, ktorí nesúhlasili s budúcnosťou Slovenska mimo EÚ, len na úrovni 56 % (o 13 percentuálnych bodov menej oproti EB100).
Medzi susednými krajinami nachádzame vyššie zastúpenie súhlasných odpovedí (t. j. súhlas s budúcnosťou mimo EÚ) ako na Slovensku. V prípade Maďarov je to 29 %, Čechov 33 %, v prípade Rakúšanov je to 34 % a v prípade Poliakov dokonca až 47 % obyvateľov tejto krajiny. V EÚ27 má tento názor podporu viac ako štvrtiny obyvateľov (28 %), aktuálne o 2 percentuálne body menej ako na jar 2023.
Eurobarometer číslo 100
Prieskum Eurobarometer, založený ako nástroj, ktorý má Európanom pomáhať navzájom sa spoznávať, má zásadný význam pre lepšie pochopenie vývoja verejnej mienky v Európe. Štandardný Eurobarometer, ktorý bol vydaný už po stýkrát, je nadnárodná štúdia, ktorá sa vykonáva dvakrát ročne prostredníctvom osobných rozhovorov s jej účelom vyhodnotiť a porovnať trendy verejnej mienky v členských štátoch EÚ.
V členských krajinách EÚ sa Eurobarometer organizuje od roku 1973. Dvakrát ročne sa realizuje tzv. Štandardný Eurobarometer, ktorý sa týka širokého spektra otázok súvisiacich s európskou integráciou a domácou politikou, avšak analyzuje názory Európanov aj na iné aktuálne spoločenské témy.
Zber dát v rámci prieskumu Štandardný Eurobarometer 100 prebehol v termíne od 23. 10. do 17. 11. 2023 a bol realizovaný prostredníctvom osobných rozhovorov alebo video rozhovorov a online dotazníkov na celkovej vzorke 35 592 respondentov starších ako 15 rokov v 27 členských štátoch Európskej únie a ďalších krajinách. Vzorku z členských krajín tvorí celkovo 26 471 respondentov.
Ďalšími zapojenými krajinami bolo sedem kandidátov EÚ – Albánsko, Bosna a Hercegovina, Moldavsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Srbsko a Turecko, prieskum prebehol aj v komunite cyperských Turkov, v Kosove a Spojenom kráľovstve.
Terénny zber dát na Slovensku realizovala agentúra MNFORCE formou osobných rozhovorov na reprezentatívnej vzorke 1 006 respondentov v období od 23. 10. do 10. 11. 2023. V záverečnej správe sa posuny v postojoch verejnosti porovnávajú vo väčšine prípadov s jarnou vlnou prieskumu EB99, ktorý prebehol v máji a júni 2023.
Širší tematický záber
Prieskum EB100 vo svojej úplnosti sa zaoberá väčšou paletou tém politického aj nepolitického charakteru. Konkrétne ide o nasledujúce témy:
- vnímanie súčasnej situácie na Slovensku vrátane aktuálnych problémov krajiny a spokojnosti s fungovaním demokracie;
- vnímanie EÚ a jej budúcnosti; aktuálne problémy EÚ; čo EÚ znamená pre obyvateľov Slovenska a s akými hodnotami sa im spája; ktoré výsledky EÚ vnímajú obyvatelia najpozitívnejšie;
- dôvera vo vybrané národné a európske inštitúcie;
- názory na ruskú inváziu na Ukrajinu;
- informovanosť o európskych záležitostiach a názoru na médiá.
Ingrid Ludviková, Zastúpenie Európskej komisie v SR
