Čo konkrétne si pod týmto heslom predstaviť, riešili autori prehľadovej štúdie „Review Exploring degrowth policy proposals: A systematic mapping with thematic synthesis“ z roku 2022. V štúdii preskúmali 446 textov o degrowthe, ktoré prichádzajú s policy návrhmi.
Výsledkom je rozsiahly zoznam veľmi heterogénnych návrhov, ktoré spája príslušnosť k ľavicovo-socialistickým hnutiam. Prívrženci degrowthu hlásajú potrebu zavedenia garancie práce, univerzálneho príjmu, skracovania pracovnej doby, regulovania maximálnej výšky miezd, ale taktiež zakladanie družstiev, rušenie hierarchií v spoločnosti a atómových elektrární v energetike alebo obmedzovanie reklamy.
Ako jednotiacu tézu celého hnutia to potvrdzujú aj hlavní predstavitelia degrowthu, keď v časopise Nature publikovali komentár vysvetľujúci, že „Výskumníci v oblasti ekologickej ekonómie požadujú iný prístup – degrowth. Bohaté ekonomiky by mali upustiť od rastu hrubého domáceho produktu (HDP) ako cieľa, obmedziť deštruktívne a nepotrebné formy výroby s cieľom znížiť spotrebu energie a materiálov a zamerať hospodársku činnosť na zabezpečenie ľudských potrieb a blahobytu.“
Rast umožňuje solidaritu
Avšak život a ľudstvo, ako ho dnes poznáme, existuje len vďaka ekonomickému rastu. Bez rokov, dekád a storočí ekonomického rastu by sme dnes neriešili tému životného prostredia – nie z dôvodu, že by bolo v takom dobrom stave, ale preto, lebo by nás trápili problémy ako hlad, zima, choroby, detská úmrtnosť a ďalšie.
V publikácii inštitútu INESS Degrowth: zlá odpoveď na dôležitú otázku vysvetľuje jej autor Róbert Chovanculiak, že ekonomický rast nie je len o tom, že si môžeme kúpiť novšie telefóny a ísť viackrát do roka na dovolenku. Ekonomický rast je aj o tom, že si môžeme dovoliť vzdelávať naše deti do veku 25 rokov, kým začnú pracovať.
Že dokážeme zaplatiť drahú zdravotnú starostlivosť, postarať sa o starých a odkázaných ľudí. Alebo že do práce nechodíme len po výplatu, ale aj preto, že nás napĺňa.
Historické skúsenosti ukazujú, že čím je spoločnosť bohatšia, tým viac si môže dovoliť byť sociálna, morálna a environmentálna. Naopak, spoločnosť, kde ľudia nemajú naplnené svoje potreby a žijú s pocitom nedostatku, je zároveň spoločnosťou, kde nie je miesto na starostlivosť o druhých a o životné prostredie.
Individuálna a spoločenská rovina
Pokiaľ pre vás degrowth znamená skromnosť, nenáročnosť, bohatý duševný život, je to chvályhodný osobný morálny postoj, ktorý má svoje pevné miesto na Zemi. Pokiaľ má ale degrowth znamenať politickú a ekonomickú koncepciu budúcnosti človeka na Zemi, bude sa len veľmi ťažko presadzovať.
Znamenal by totiž prekopanie civilizačných základov, násilné prerozdeľovanie globálnych rozmerov, konzervovanie chudoby a veľmi pravdepodobne aj zhoršenie kvality životného prostredia.
TS / SK