Slovenská akadémia vied chce svoj areál na Patrónke v Bratislave pretvoriť na moderný a otvorený vedecký kampus. Atraktívna vízia, ktorá definuje pravidlá rozvoja areálu, vzišla z urbanistickej súťaže.
Za víťazným návrhom stojí ateliér Gro architekti spolu s britským Studio Egret West. V kampuse SAV navrhujú odkloniť automobilovú dopravu po obvode areálu a otvoriť ústredný priestor najmä pre peších. Verejnosť získa možnosť zážitkov z kontaktu s vedou v novovytvorenom parku Helix plnom zelene a vodných prvkov.
Areál pre 21. storočie
Cieľom urbanistickej súťaže bolo nájsť čo najlepší plán a pravidlá rozvoja pre areál SAV. Pre inštitúciu je dôležité, aby sa z tohto priestoru stalo komfortné a moderné miesto pre prácu, ktoré priťahuje talentovaných vedcov a vedkyne.
„Z pomerne strohého socialistického urbanizmu by sa areál mal stať moderným a pritom zeleným špičkovým vedeckým pracoviskom. Aby túto úlohu mohol plniť, musí spĺňať najnáročnejšie kritériá pre tvorivú prácu, relaxáciu a interdisciplinárnu komunikáciu. Mal by tiež vytvárať jednoduchý komunikačný priestor pre brainstorming z rôznych oblastí vedy,“ priblížil hlavnú myšlienku vízie SAV jej predseda Pavol Šajgalík.
Zároveň očakáva, že sa z areálu stane aj nová oddychová zóna pre obyvateľstvo hlavného mesta, kde sa verejnosť nevtieravým spôsobom dostane do kontaktu so špičkovou vedou.
Jasná štruktúra a odľahčenie priestoru
Porota ocenila jasnú koncepciu víťazného návrhu, ktorá je založená na dvoch kľúčových ideách – usporiadaní areálu v zmysle klastrov podľa zamerania pracovísk SAV a ústredného verejného parku Helix.
„Nový verejný park ohraničený peším okruhom v tvare špirálovitého vlákna – helixu – je súčasťou novej identity celého areálu SAV a zároveň silným symbolom otvorenia sa verejnosti,” vysvetlil spoluautor víťazného návrhu Juraj Palovič z ateliéru Gro architekti.
Navrhnutá koncepcia podľa poroty podporuje vzájomnú interakciu a zakladá tak nové možnosti fungovania vedeckej komunity. Verejný park okrem toho transformuje dopravne zaťažený priestor, automobily budú vytesnené na okraj areálu a v jeho vnútri bude preferovaný peší pohyb.
Existujúci hlavný nástup do areálu je v návrhu transformovaný do podoby reprezentatívneho vstupu, na ktorý nadväzuje klaster klimatickej zmeny.
Zo ZOO do lesoparku cez kampus
„Pozitívne vnímame víziu areálu SAV ako ukážkového príkladu vedeckého kampusu budúcnosti, ktorý stavia na svojej historickej identite a otvára potenciál pre budúcu spoluprácu s externými aktérmi,“ uviedla porota v hodnotení.
Zároveň vyzdvihla koncepciu verejného parku. „Areál je koncipovaný ako otvorená krajina plynule nadväzujúca na dva silné prírodné celky v podobe zalesnených výbežkov masívov Malých Karpát,” konštatuje porota. Obyvateľstvo Bratislavy by sa tak raz mohlo prejsť napríklad zo ZOO cez zelený kampus SAV až na Železnú studničku.
Porota vyzdvihla aj to, že návrh reaguje na klimatickú krízu. Autorky a autori umiestnili do areálu dažďové záhrady, poldre a mokraďový ekosystém dotovaný dažďovou vodou stekajúcou zo spevnených plôch.
Architektonické hodnoty
Areál SAV na Patrónke v Bratislave vznikol za bývalého režimu. Na návrhoch jednotlivých fáz pracovali v 50. rokoch a ďalších desaťročiach významní architekti. Hodnotnú architektúru predstavujú objekty ako napríklad budova Chemického ústavu SAV od architekta Karola Paluša, V areáli sú už dnes veľkoryso koncipované zelené priestranstvá aj umelecké diela od popredných slovenských autorov.
Súčasnosť priniesla potrebu nanovo definovať víziu budúceho rozvoja zohľadňujúcu aktuálne potreby a výzvy. Nový rozvojový plán, ktorý vzišiel zo súťaže, by mal umožniť navýšenie kapacít v areáli v prípade potreby. SAV má v pláne dobudovať depozitáre a študovne ústrednej knižnice, laboratóriá, škôlku pre zamestnancov a tiež ubytovacie a kancelárske priestory.
Súťaž s medzinárodnou porotou
Členmi medzinárodnej poroty architektonicko-urbanistickej súťaže boli uznávaní experti ako architekt Pavol Paňák, spoluautor rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie, český architekt Petr Pelčák, ktorý má skúsenosti s tvorbou univerzitných budov či český architekt a urbanista Michal Kohout. Mesto Bratislava bolo zastúpené prostredníctvom riaditeľa sekcie územného plánovania Metropolitného inštitútu Bratislava Martina Berežného.
Pred architektonickou súťažou a počas nej prebiehali konzultácie so zástupcami existujúcich aj plánovaných susedných areálov, ako sú bratislavská ZOO, projekt revitalizácie Patrónky Bratislavského samosprávneho kraja a kampus spoločnosti Eset.
Autori víťazného návrhu aktuálne spolupracujú na bratislavskom projekte Southbank, v ich portfóliu sú návrhy a realizácie viacerých mestských projektov v Londýne a Bratislave.
TS
