„Veda nepozná žiadnu krajinu,“ povedal veľký chemik 19. storočia Louis Pasteur, „pretože vedomosti patria ľudstvu a sú pochodňou, ktorá osvetľuje svet“. Inovatívne technológie a nápady, ktoré sú dnes hnacou silou štvrtej priemyselnej revolúcie, patria celému ľudstvu a dávajú Pasteurovi za pravdu spôsobom, aký si zrejme nedokázal ani predstaviť.
No zatiaľ čo dopad technologických inovácií je globálny, rôzne skupiny ľudí ovplyvňuje úplne rozdielnym spôsobom. Rýchlo sa meniace podmienky niektorým vylepšili ekonomické vyhliadky, zatiaľ čo iných zanechávajú vzadu. To vrhá na globálnu ekonomiku temný tieň nespokojnosti. Nadišiel čas, aby sme znásobili úsilie a ukuli inkluzívnejší kapitalizmus – taký, v ktorom každý môže mať podiel na benefitoch pokroku.
Príjmy domácností: desaťročie poklesu
Z historického hľadiska niet pochýb o tom, že technologické inovácie a globálny obchod podnietili rýchly materiálny pokrok a dramatické zvýšenie životnej úrovne. Globálna ekonomika však zjavne neslúži všetkým rovnako a veľa ľudí má dobré dôvody myslieť si, že im neslúži vôbec.
V júli 2016 vydal McKinsey Global Institute rozsiahlu správu o príjmoch v 25 vyspelých ekonomikách. Ohromujúcich 65 až 70 % príjmov domácností medzi rokmi 2005 a 2014 stagnovalo alebo klesalo. Toto číslo je ešte pozoruhodnejšie, keď ho porovnáme s dvanástimi rokmi, ktoré predchádzali roku 2005. Vtedy sa v nepriaznivej príjmovej situácii nachádzalo menej ako 2 % domácností. Preto nie je žiadne prekvapenie, že v niektorých z týchto krajín je väčšina občanov presvedčená, že globálna ekonomika už nie je pozitívna hnacia sila.
Epidémia frustrácie
Na to, aby sme udržali hospodársky pokrok zoči-voči všeobecnej – a odôvodnenej – frustrácií, je nevyhnutné urobiť nápravné opatrenia. Treba opraviť to, čo v globálnej ekonomike nefunguje, a súčasne do nej zostať zapojení. Bohužiaľ, nedávny politický zlom týmto snahám nepomôže. Napríklad, britská Kancelária pre rozpočtovú zodpovednosť uvádza, že opustenie Európskej únie zníži do roku 2020 rast ekonomiky Veľkej Británie o 2,4 %. Zvolenie Donalda Trumpa v USA tiež ukazuje potrebu prijať výrazné opatrenia na zabezpečenie inkluzívnejšej globálnej ekonomiky. Inak hrozí, že sa udeje viac politických a ekonomických otrasov, ktoré budú brzdiť rast.
Nehrabať stále len k sebe
V tomto smere budú mať nenahraditeľnú úlohu ako vlády, tak aj súkromný sektor. Veľkí podnikatelia dnes majú reálnu príležitosť vytvoriť inkluzívnejší kapitalizmus, ktorý negeneruje len zisky, ale aj príležitosti a prosperitu pre každého. Aby sa to podarilo, jednotlivé podniky – a obzvlášť tie s globálnym dosahom – budú musieť rozmýšľať nad rámec svojej účtovnej súvahy a vziať na seba úlohy, ktoré bežne neboli v centre ich záujmu. Spoločnosti musia pracovať na maximalizácii svojej
hodnoty nielen pre vlastných akcionárov, ale pre všetkých stakeholderov v komunitách, ktoré ovplyvňuje ich biznis. Lídri v podnikaní môžu – a musia – prehodnotiť úlohu biznisu v spoločnosti.
Veľké podnikanie je viac ako iba biznis
Samozrejme, toto nie je návrh, aby sa podniky, fungujúce za účelom zisku, stali charitami. No firmy, ktoré rastú a prospievajú v našom čoraz nestabilnejšom prostredí, budú tými, ktoré vytvárajú najväčšie hodnoty pre celú spoločnosť. Podnikatelia, ktorí budú určovať smer 21. storočia, si musia uvedomiť, že možnosť pôsobiť na trhu nie je iba akýsi dar od akcionárov alebo od vlád. Túto možnosť si treba zaslúžiť poskytovaním reálnych riešení, vytváraním pracovných miest a hraním konštruktívnej úlohy v komunitách na celom svete.
Inkluzívny kapitalizmus je predovšetkým o znovuuchopení najčistejšieho účelu podnikania: riešenia problémov a zlepšovania životov ľudí. Treba to robiť najmä v časoch krízy a neistoty. Globálnych výziev, ktorým treba čeliť, je veľmi mnoho – a inkluzívny kapitalizmus je jedinou cestou k tomu, aby pokrok minulého storočia ďalej pokračoval aj v tom súčasnom.
Andrew Liveris, CEO, The Dow Chemical
© Project Syndicate (krátené; titulok a medzititulky redakcia)
Andrew Liveris
