Inštitút pre verejné otázky (IVO) s partnermi – spoločnosťami Slovak Telekom a Accenture – predstavil výsledky prieskumu zameraného na informatické vzdelávanie na základných a stredných školách.
Prieskum bol realizovaný v rámci analyticko-monitorovacieho projektu Digitálna gramotnosť na Slovensku a sústreďuje sa na niekoľko kľúčových otázok a problémov ako:
● dosiahnutá úroveň digitálnych zručností mladej generácie
● hodnotenie prínosu IT vzdelávania na základnej a strednej škole pre praktický život
● identifikácia najväčších deficitov v informatickom vzdelávaní
● hlavné dôvody nedostatkov vo výučbe informatiky
● záujem o štúdium informatiky
● osobné skúsenosti mladých s požiadavkami trhu práce na digitálne zručnosti
Podľa mladej generácie informatické vzdelávanie nereflektuje najnovšie trendy a potreby praktického života. Väčšina mladých vo veku 18-26 rokov považuje prínos informatického vzdelávania na základnej a strednej škole pre bežný život za nedostačujúci.
Z porovnania pritom vychádza horšie základné školstvo. Iba desatina mladých hodnotí prínos IT vzdelávania na základnej škole ako dostačujúci. Naopak 46 % respondentov tvrdí, že základná škola ich naučila iba základy a 43 % naučila iba veľmi málo, čo by prakticky využili.
V prípade stredných škôl je hodnotenie priaznivejšie. Podiel tých, čo kritizujú strednú školu za to, že ich naučila veľmi málo, je výrazne nižší (22 %). No aj tomto prípade dominuje názor, že stredná škola absolventov naučila iba základy a zvyšok sa museli naučiť iným spôsobom (60%).
Zastarané osnovy, málo učiteľov
„V optike mladej generácie sú za hlavný dôvod zlyhávania školy v tejto oblasti, považované predovšetkým zastarané učebné osnovy, ktoré nereflektujú najnovší vývoj a trendy v informatike,“ uviedol autor výskumu a analytik IVO Marián Velšic.
Druhým vážnym dôvodom je podľa neho ignorovanie potrieb praktického života v zmysle, že študenti sa učia príliš veľa teórie na úkor praxe. Za metodicko-systémový nedostatok považuje nedostatočný počet vyučovacích hodín vyčlenených na informatiku.
„Problémom sa tiež ukazuje dlhodobý nedostatok kvalifikovaných učiteľov informatiky na základných a stredných školách,“ dodáva M. Velšic.
Oficiálna štatistika vysokých škôl uvádza, že odbor učiteľstvo zamerané na predmet informatika (prípadne v kombinácií s iným predmetom) študuje v súčasnosti na Slovensku iba 227 študentov, pričom ku koncu roka 2023 ho úspešne ukončilo iba 61 absolventov.
Deficit praktických tém z IT
Ako ďalej ukázali výsledky prieskumu na výberovej vzorke 517 respondentov z prelomu februára a marca 2024, takmer polovici mladých chýba na škole programovanie a téma umelej inteligencie a robotiky.
Pociťujú aj deficit vzdelávania v právnej oblasti. Napríklad povedomie o autorských právach, softvérových licenciách, problematike GDPR, nelegálnych praktikách na internete a podobne.
Do popredia záujmu sa dostáva aj problematika „digitálneho zdravia“ – teda ako pracovať s technológiami bez negatívnych psychických následkov. V rebríčku deficitov je aj problematika negatívnych javov na internete. Zahŕňa napríklad otázky, ako sa vyrovnávať a riešiť problémy s nenávistnými komentármi, kyberšikanou, hoaxami, trollovaním, dezinformáciami či konšpiráciami.
Iniciatívy komerčného a NGO sektora
Líderka pre firemné občianstvo z Accenture na Slovensku Alena Kanabová sa domnieva, že vnímanie toho, ako škola podporila rozvoj digitálnych zručností, odráža situáciu v čase, kedy respondenti túto školu absolvovali.
Nemuseli sa u nich ešte prejaviť pozitívne dopady viacerých iniciatív, ktoré vznikli len v posledných rokoch s cieľom zmeniť nepriaznivú situáciu v tejto oblasti. Inicioval ich najmä súkromný alebo mimovládny sektor.
„Viaceré spoločensky zodpovedné firmy vrátane Accenture už niekoľko rokov samy realizujú alebo podporujú programy, ktoré dávajú učiteľom návody, ako komplexne rozvíjať digitálne zručnosti žiakov a študentov, aby boli schopní uspieť na trhu práce v digitálnej dobe.
Zároveň sa v rámci týchto programov zlepšujú aj digitálne kompetencie samotných učiteľov a vďaka nim sa na školy dostalo množstvo inovatívnych metód výučby s vyžitím digitálnych technológií,“ povedala A. Kanabová.
Žiaduce však podľa nej je, aby sa na finančnej podpore a rozvoji overených programov okrem firemných partnerov a rôznych grantových schém podieľal aj štát.
Požiadavky trhu práce
Rastúci tlak na kvalitné informatické vzdelanie vytvára najmä trh práce. Dokumentuje to fakt, že s požiadavkou na digitálne zručnosti pri hľadaní zamestnania, pri nástupe do nového zamestnania, prípadne pri rozbiehaní podnikania alebo živnosti sa stretlo až 68 % mladých ľudí do 26 rokov.
Väčšina z týchto uchádzačov (60 %) pritom tvrdí, že sa stretla buď s požiadavkou na pokročilé alebo až expertné zručnosti – teda na prácu s profesionálnym aplikáciami a hardvérom – alebo na tvorivú činnosť prostredníctvom IT.
Naopak, iba v 40 percentách prípadov si zamestnávateľ alebo situácia vyžadovala len bežné používateľské zručnosti, ako je práca s kancelárskymi aplikáciami, internetom, e-mailom, sociálnymi sieťami, internetbankingom, elektronickými službami a podobne.
Skúsenosť s požiadavkou na vyššie nároky na digitálne zručnosti pritom uvádza nielen 81 % mladých tvorivých odborných pracovníkov, manažérov a riaditeľov, ale aj 60 % administratívnych a výkonných odborných pracovníkov. Pridáva sa k nim 58 % nezamestnaných a 46 % manuálnych pracovníkov alebo pracovníkov v obchode a službách.
TS IVO
Metodologické údaje prieskumu
Dátum zberu údajov: február – marec 2024
Veľkosť vzorky: 517 respondentov vo veku 18 – 26 rokov
Výskumná metóda: reprezentatívny kvantitatívny prieskum
Výberové znaky: pohlavie, vek, vzdelanie, veľkosť sídla, kraj SR
Metodika zberu dát: face-to-face interview zaznamenávané do elektronického dotazníka (CAPI). Rozhovory realizovali vyškolení anketári agentúry Focus.
Zhrnutie prieskumu Informatické vzdelávanie na základných a stredných školách je TU.
