Slovenská ekonomika prejavila značnú odolnosť voči negatívnym šokom spôsobenými pandémiou a vojnou na Ukrajine, ako aj súvisiacou energetickou krízou.
Achillovou pätou slovenskej ekonomiky naďalej ostávajú verejné financie. Krízový vývoj vyžiadal zavedenie viacerých podporných schém financovaných či už z domácich verejných zdrojov, alebo z rozpočtu EÚ a viedol k nárastu rizík v oblasti verejných financií.
Najrizikovejšia krajina
Indikátor Európskej komisie S2 (vyjadruje potrebnú úpravu štrukturálneho salda na zabezpečenie dlhodobej stabilizácie verejného dlhu) napriek miernemu medziročnému zlepšeniu naďalej indikuje najvyššie riziko dlhovej udržateľnosti v EÚ.
Zohľadnenie opätovného naviazania dôchodkového veku na strednú dĺžku života zmiernilo očakávaný negatívny vplyv starnutia obyvateľstva. Tento pozitívny efekt bol však čiastočne kompenzovaný ďalším zhoršením súčasného hospodárenia verejnej správy.
Naša ekonomika tak stojí pred zásadnou výzvou ozdraviť verejné financie a zastabilizovať rast dlhu v strednodobom horizonte a zároveň sa pripraviť na budúce fiškálne náklady starnúceho obyvateľstva.
Dobré aj zlé správy
Slovenská ekonomika do veľkej miery zvládla negatívne šoky aj v prípade vývoja indikátorov vonkajšej rovnováhy, riziká v tejto oblasti však naďalej pretrvávajú. Vyšší rast spotrebiteľských cien v porovnaní s našimi obchodnými partnermi viedol k posilneniu reálneho efektívneho výmenného kurzu vypočítaného na základe vývoja spotrebiteľských cien (graf 15).
V prípade produkčných cien v priemyselnej výrobe však vývoj reálneho kurzu zostáva relatívne priaznivý, čo naznačuje zachovanie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky v prípade priemyselných produktov.
Zlepšenie po odznení energetického šoku badať aj na vývoji obchodnej bilancie, ktorá sa dostala v roku 2023 do prebytku (graf 14). V prípade bežného účtu sa napriek zlepšeniu predpokladajú pokračujúce deficity.
Menej priaznivo, naopak, vyznieva dynamický rast jednotkových nákladov práce, ktorý presahuje priemerný rast krajín EÚ, a negatívny vývoj v prípade výmenných relácii a trhových podielov vývozov.
Na riziká súvisiace s inflačným diferenciálom voči obchodným partnerom a vonkajšou rovnováhou upozorňuje aj správa Európskej komisie. Podľa nej navyše na dlhodobú konkurencieschopnosť nepriaznivo vplýva slovenský ekonomický model, ktorý bol založený na vysokom príspevku veľkých nadnárodných spoločností – najmä v automobilovom priemysle – k rastu produktivity.
Stabilný finančný sektor
Slovenský finančný sektor ostáva stabilný. Domáce banky sú schopné zvládnuť riziká aj v prípade nepriaznivého ekonomického a finančného vývoja.
Po výraznom ochladení expanzívnych tendencií v poslednom roku sa finančný cyklus postupne stabilizuje. Súčasné zvýšené úrokové sadzby by sa nemali premietnuť do výraznejšieho nárastu nesplácaných úverov, pokiaľ sa ekonomická situácia nezhorší.
V prípade kombinácie súčasných vyšších úrokových sadzieb s negatívnym ekonomickým scenárom by sektor komerčných nehnuteľností, najmä v segmente kancelárskych a obchodných priestorov, mohol byť zdrojom výraznejších strát.
NBS
(Výber z podkapitoly „2.2 Zraniteľnosť“ správy „Štrukturálne výzvy“ z júla 2024. Medzititulky pridala redakcia.)
