Vláde má pomôcť pri konsolidácii verejných financií lepší výber daní a eliminácia daňových únikov. Daňová odborníčka Silvia Hallová k tomu dodáva, že kľúčom k odhaľovaniu daňových únikov je lepšia práca s dátami a zameranie sa na problematické firmy.
„Ak sa správa daní viac zautomatizuje, uvoľnia sa kapacity na samotný výkon kontrol a štátu sa môže podariť zúžiť súčasnú daňovú medzeru,“ tvrdí.
Daňové kontroly trvajú neúmerne dlho, až 1,5 roka
Ministerstvo financií SR chce v rámci nového plánu na boj proti daňovým únikom okrem iného zrýchliť a skrátiť proces finančných kontrol. Silvia Hallová, ktorá partnerkou poradenskej spoločnosti Grant Thornton, tento zámer oceňuje.
„Podnikatelia rozhodne uvítajú, keď sa daňové kontroly skrátia. Dnes bežne daňová kontrola trvá rok až rok a pol, čo je neúmerne dlho,“ konštatuje.
Pri profesionálne prebiehajúcej daňovej kontrole majú podľa nej prebehnúť oznámenie, následné predloženie podkladov, ich preverenie a závery v rýchlejšom slede, aby to nezaťažovalo podnikateľa a zároveň neviazalo kapacity finančnej správy.
„Dnes je bežné, že jeden tím má rozbehnutých viac daňových kontrol súbežne a prestávky medzi jednotlivými úkonmi v rámci jednej daňovej kontroly sú niekedy aj mesiac,“ upozorňuje S. Hallová. Zároveň si mysí, že Finančná správa SR by mala spoľahlivým daňovníkom poskytovať aj benefity.
„Kľúčové je, aby spoľahlivé firmy podľa príslušného indexu a po daňovej kontrole bez nálezu získali nejakú formu benefitu zo strany daniarov, napríklad v podobe kratších a špecificky zameraných daňových kontrol namiesto štandardných ‚širokospektrálnychʻ daňových kontrol,“ hovorí.
(Foto: Grant Thornton via LinkedIn)
Lepšia analytika na odhalenie problematických firiem
Rezort financií avizuje efektívnejšie spracovanie množstva domácich aj zahraničných dát, ktoré majú daniari k dispozícii. Tie by mohli podľa ministra Ladislava Kamenického pomôcť odhaliť problematické miesta, na ktoré je potrebné sa zamerať a vykonávať častejšie kontroly.
„Posilnenie analytických kapacít je jednoznačne správny krok. Finančná správa však bude potrebovať kvalitné domáce aj zahraničné dáta, dobrých analytikov a využívanie soft warningu – upozornenia daňového subjektu na nezrovnalosť v dátach so žiadosťou o vysvetlenie alebo úpravu.
S týmto prístupom často ani nie je potrebná daňová kontrola, a tým sa šetria kapacity na výkon iných kontrol,“ vysvetľuje Silvia Hallová.
Daňová medzera pri DPH rastie. Riešením je viac kontrol
Problémom slovenského daňového systému je zväčšujúca sa daňová medzera pri dani z pridanej hodnoty. Kým v rokoch 2020 a 2021 sa táto medzera postupne zmenšovala, odvtedy sa opäť zväčšuje.
„Časť tohto problému spočíva v zmene nákupného správania počas pandémie a po jej skončení. V rokoch 2020 a 2021 sa mnoho tovaru a služieb nakupovalo cez internet cez online platby, čo prirodzene redukovalo šedú ekonomiku. V posledných rokoch však opäť narástli platby v hotovosti,“ objasňuje daňová poradkyňa.
Je preto podľa nej prirodzené, že Finančná správa už minulý rok primárne kontrolovala DPH, takže 7 z 10 daňových kontrol sa týkalo práve tejto dane. Aj v tejto situácii by sa však štát mal viac zamerať na kontrolu dane z príjmu.
„Na základe praxe a štatistík som presvedčená, že štát by omnoho viac financií získal silnejším dôrazom na kontrolu daní z príjmu. Kým v roku 2021 cielilo 35 % kontrol na daň z príjmov právnických osôb, minulý rok to bolo už len 14 %,“ konštatovala S. Hallová. „Ak bude tento trend pokračovať, štátu budú unikať výrazné príjmy,“ dodala.
Odborníčka pomenovala aj segmenty ekonomiky, na ktoré sa treba primárne zamerať. „Výraznejšie riziko je práve pri sektoroch, ktoré prijímajú hotovosť od zákazníkov,“ tvrdí. V týchto sektoroch podľa nej podnikatelia častejšie neodvádzajú DPH a časť príjmov nedeklarujú v daňovom priznaní.
Sprísnenie v oblasti transferového oceňovania
Minister financií avizoval aj viac kontroly pri transferoch peňazí do zahraničia. „Domnievam sa, že smeroval k nastaveniu transferových cien s prepojenými osobami v rámci jednej nadnárodnej skupiny a k tomu, ako tieto skupiny oceňujú vzájomné transakcie. Táto oblasť je významná aj z pohľadu výberu daní a je dôležité, aby mala Finančná správa pre túto oblasť kvalifikované tímy,“ komentovala expertka spoločnosti Grant Thornton.
Tím daňových odborníkov tejto spoločnosti firmám dlhodobo odporúča, aby nepodceňovali oblasť transferového oceňovania. „To znamená, že pri predaji tovarov či služieb v rámci spriaznených osôb a firiem je potrebné transakcie náležite zdokumentovať a podložiť benchmarkovou analýzou a ďalšími dôkazmi v závislosti od oblasti podnikania,“ vysvetľuje S. Hallová.
Zavedenie eFaktúry a úskalia tohto kroku
Ministerstvo financií pracuje podľa slov L. Kamenického aj na zrýchlenom zavedení eFaktúry. Daňová odborníčka v tom vidí pozitíva, avšak varuje pred možnými extra nákladmi, pokiaľ sa stane, že slovenský systém sa bude líšiť od chystaného európskeho riešenia.
„Zavedenie eFaktúry ako nástroja boja proti daňovým únikom je jednoznačne správny krok. Otázne je však v tomto prípade načasovanie,“ konštatuje. Európska komisia totiž chce prísť s jednotným riešením pre celú EÚ.
„Ak by Slovensko prišlo s vlastným riešením skôr, výrazne riskuje, že sa bude líšiť od toho európskeho a bude musieť celý systém prerábať. To môže zvyšovať náklady Finančnej správy aj podnikateľov pri zavedení a adaptácii tohto systému,“ upozorňuje Silvia Hallová. V takejto situácii je dnes podľa nej Taliansko, ktoré zaviedlo eFaktúru v roku 2019.
PR servis
