V hoteli Partizán na Táľoch sa v dňoch 17. a 18. septembra 2024 konala konferencia organizovaná Asociáciou rozpočítavateľov tepla a vody (ARTAV) Slovensko pod názvom Skúsenosti s aplikáciou novej vyhlášky a súvisiaca legislatíva.
Nereálne rozdiely v platbách za teplo
Tematický blok Metodika Pmax – odstránenie nereálnych rozdielov v platbách za teplo pre ústredné kúrenie (ÚK) otvoril a viedol predseda ARTAV Slovensko Dušan Slobodník. Poukázal na nedostatky predchádzajúcej legislatívy, ktorá generovala nereálne, fyzikálne neodôvodniteľné rozdiely v platbách za teplo pre vykurovanie. Tento problém sa týkal viac ako 75 % všetkých bytových domov na Slovensku.
Východiskom a finálnym riešením sa stala metodika Pmax, pri ktorej bol definovaný ako maximálny fyzikálne odôvodniteľný rozdiel v nákladoch EUR/m2 medzi bytom s najvyššou spotrebou a najnižšou spotrebou v rámci bytového domu na hodnotu 2,5.
Táto metodika, ktorá je obdobou toho, čo je za týmto účelom aplikované v českej legislatíve, vyriešila problém nereálnych rozdielov v platbách za teplo na ÚK, konštatoval D. Slobodník.
Vysoká základná zložka verzus význam merania
S prezentáciou „Dopady Pmax v praxi“ vystúpila Eliana Kostolány (ARTAV Slovensko, Techem). Údaje po prvom roku rozpočítavania tepla metodikou Pmax ukazujú, že odporúčaná základná zložka 60 % na ÚK, uvedená v platnej legislatíve, je štatisticky najvhodnejšou základnou zložkou.
Druhá prezentácia k tejto problematike bola od D. Slobodníka na tému „Oplatí sa meranie pri základnej zložke 80 % a viac?“. Základná zložka aj nad touto hranicou, ak je výsledkom metodiky Pmax, má podľa neho zmysel a napriek jej relatívne vysokej hodnote sa meranie rozhodne pre vlastníkov bytov oplatí.
V prvom rade samotný fakt, že sa meria, má výrazný pozitívny vplyv na správanie ľudí, a teda šetrenie energiami, čo už preukázala prax v minulosti. Zároveň aj pri vysokej základnej zložke metodika zabezpečí, že rozdiel v nákladoch medzi bytom s najvyššou spotrebou a najnižšou spotrebou EUR/m2 bude maximálne 2,5-násobný. To je dostatočne veľký rozdiel na to, aby váha merania mala podstatný vplyv na náklady za teplo, a teda meranie dávalo zmysel.
Z dostupných štatistík však vyplýva, že časť bytových domov z rozhodnutia vlastníkov má odsúhlasené základné zložky v hodnotách 90 %, 95 % či 99 %. Ak vlastníci bytov sami rozhodnú o takto vysokej základnej zložke, a teda táto základná zložka nie je výsledkom metodiky Pmax, v takom prípade sa hodnota špecifického nákladu bytov s najvyššou a najnižšou spotrebou blíži hodnote 1 (P=1). Rozdiely v platbách potom zostávajú zanedbateľné a meranie a rozpočítavanie tepla je ekonomicky neefektívne.
Nová metodika je riešením
K záverom uvedeného tematického bloku patrilo konštatovanie, že metodika Pmax odstránila problém s nereálnymi rozdielmi v platbách za teplo pre ÚK, že vlastníci bytov by nemali meniť základnú zložku, ktorú stanovuje platná legislatíva na 60 % (výnimkou sú pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov PRVN mimo normu STN EN 834) a nemali by si odsúhlasovať základnú zložku nad 80 %.
Ak je základná zložka aj nad 80 % ako dôsledok metodiky Pmax, aj vtedy meranie dáva zmysel. Metodika Pmax totiž stále garantuje výrazné rozdiely v platbách za teplo na základe merania.
Centrálne zásobovanie teplom a odpojené byty
Ďalší tematický blok mal tému Legislatíva súvisiaca s odpojenými bytmi od centrálneho zásobovania teplom (CZT) bytového domu. Doc. František Vranay z Technickej univerzity v Košiciach objasnil fyzikálne závislosti prestupov tepla medzi odpojenými a neodpojenými bytmi od centrálneho zdroja tepla (CZT) a porovnal potrebu tepla týchto bytov v porovnaní so samostatne stojacimi bytmi mimo bytového domu.
Z tejto prezentácie vyplynulo, že byty napojené na sústavu CZT bytového domu tvoria výraznú tepelnú ochranu bytom odpojeným od CZT, a preto by sa aj odpojené byty mali podieľať aj na nákladoch za teplo z centrálneho zdroja tepla bytového domu.
Jedným z hlavných dôvodov odpájania sa bytov od CZT bytového domu v minulosti bolo nespravodlivé rozpočítavanie tepla, ktoré generovalo fyzikálne nereálne náklady na teplo v niektorých bytoch. Vyhláška č. 503/2022 Z. z. ale tento problém odstránila, uviedol Dušan Slobodník. Z diskusie účastníkov vyplynula aj požiadavka jednoznačne legislatívne stanoviť, za akých podmienok je možné byt považovať za odpojený od sústavy CZT.
Reprezentatívna konferencia
Ďalšie tematické bloky konferencie sa venovali rozpočítaniu nákladov na teplú vodu, problematike bytových odovzdávacích staníc tepla, vzťahu smernice energetickej efektívnosti (EED) a GDPR, ako aj návrhom na zmeny Vyhlášky č. 503/2022 Z. z.
V rámci 222 účastníkov konferencie bolo 103 zástupcov správcov aj ich organizácií ako sú Slovenský zväz bytových družstiev (SZBD), Združenie spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku (ZSVB), Asociácia vlastníkov bytov (AVB) a zástupcov výrobcov tepla. Prítomní boli ďalej predstavitelia štátnych inštitúcií vrátane Ministerstva hospodárstva SR, Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA), ako aj odborníci z Technickej univerzity v Košiciach a ARTAV Slovensko.
TS ARTAV
