V roku 2025 očakávajú stavebné firmy na Slovensku pokles tržieb o 0,6 % a slabšie využitie svojich kapacít oproti minulému roku. Tržby v nasledujúcom roku podľa nich porastú až o 2,0 %, v prípade inžinierskych spoločností až o 4 %. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v októbri uskutočnila spoločnosť CEEC Research medzi stavebnými a inžinierskymi spoločnosťami.
„Rok 2024 bol pre slovenské stavebníctvo náročný a výsledky sú toho jasným dôkazom. Sektor očakáva pokles, čo je dôsledkom útlmu nových stavebných projektov, ako aj výrazného poklesu v oblasti údržby a opráv. Výrazný prepad zaznamenali predovšetkým inžinierske stavby, ako sú diaľnice a mosty,“ konštatoval riaditeľ spoločnosti CEEC Research Michal Vacek.
„Pre rok 2025 predpokladáme mierny pokles trhu o 1,8 % s možným oživením na úrovni 0,9 % v roku 2026. Ďalší vývoj bude závisieť od stabilizácie ekonomického prostredia a návratu dôvery investorov do slovenského trhu,“ informoval.
Stavebný trh v budúcom roku poklesne
Stavebné spoločnosti očakávajú, že stavebný trh v budúcom roku klesne o 1,8 %, a to najmä v dôsledku poklesu novej výstavby (-5,7 %) a výrazného poklesu opráv a údržby (-15,4 %). Výrazný pokles až o 15 % v prieskume zaznamenali inžinierske stavby, ako sú diaľnice a mosty.
Stavebné firmy pôsobiace v zahraničí zaznamenali rast produkcie o 10,7 %, čo svedčí o tom, že tam nachádzajú lepšie podmienky a príležitosti.
V sektore inžinierskeho staviteľstva sa očakáva, že k rastu tohto segmentu trhu v rokoch 2025 a 2026 prispeje viac projektov dopravnej a energetickej infraštruktúry. Inžinierske staviteľstvo je významne financované z fondov EÚ, čo podporuje rast celého sektora stavebníctva.
„Veľké percento slovenských projektových kapacít, predovšetkým v segmente dopravnej infraštruktúry, pracuje na zákazkách do susedných štátov, predovšetkým ČR, a to z dôvodu nedostatku objednávok zo strany štátu,“ povedal prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik.
„Tento stav už trvá niekoľko rokov a k zlepšeniu nedošlo, čo považujem za veľkú chybu, nakoľko aj to málo odborných kapacít, ktoré máme k dispozícii nevyužívame pre prípravu projektov na Slovensku. Aj to je jeden z dôvodov, prečo máme na Slovenku akútny nedostatok dobre pripravených infraštruktúrnych projektov do realizácie,“ dodal.
Diaľnice sa znova rozbehnú
K vývoju slovenského stavebníctva sa vyjadril aj predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Filip Macháček. „Rok 2024 zďaleka nebol pre stavebný sektor najpriaznivejší. Údaje štatistického úradu za prvý polrok hovoria o medziročnom poklese stavebnej produkcie o takmer 5 percent. Verím, že sa tento trend v roku 2025 začne lámať,“ uviedol.
NDS však podľa jej šéfa výrazne posilnila prípravu nových projektov. „Pri rozpracovaných projektoch sme sa v zrýchlenom režime posunuli z prípravnej fázy do fázy obstarávacej. Hovorím napríklad o dlho očakávaných úsekoch Turany-Hubová alebo o kysuckej D3. Verím, že tohtoročné posilnenie prípravy sa v budúcom roku podpíše aj na stavebnej produkcii,“ povedal.
Podobne vidí situáciu aj konateľ spoločnosti STRABAG Ground Construction Branislav Lukáč. „Vzhľadom na to, že v tomto roku už prebieha viacero verejných obstarávaní na veľké infraštruktúrne projekty, ako napríklad Priemyselný park Valaliky, D1 Turany-Hubová či D3 Oščadnica-Čadca Bukov a v príprave sú aj ďalšie dva úseky D3, predpokladáme, že v budúcom roku už zaznamenáme mierny nárast stavebných prác,“ konštatoval.
Predpokladom pritom je, že súťaže sa úspešne vyhodnotia a dôjde k uzavretiu zmlúv so zhotoviteľmi. „Výraznejší objem stavebných prác v cestnom staviteľstve však očakávame až v rokoch 2026, 2027,“ dodal B. Lukáč.
Tržby firiem klesajú, ale čoskoro porastú
Napriek tomu, že stavebné spoločnosti očakávajú, že ich tržby v roku 2025 klesnú o 0,6 %, v nasledujúcom roku sa tešia na rast o 2,0 %. Na Slovensku sa na roky 2025 a 2026 plánujú veľké stavebné projekty, ktoré budú financované z fondov EÚ.
V rámci Programu Slovensko 2021 – 2027, z ktorého sa budú financovať projekty zamerané na dopravnú infraštruktúru, modernizáciu železníc, výstavbu diaľnic a projekty na podporu inteligentných miest a regiónov, sa očakávajú investície v celkovej výške až 12,6 miliardy eur. Ich realizácia môže v najbližších rokoch prispieť k rastu tržieb stavebných spoločností.
Perspektíva rastu sa však nemusí týkať stavebných firiem, ktoré čelia neistotám súvisiacim s trhom nehnuteľností a nižším objemom zákaziek. V prípade 53 % opýtaných spoločností v prieskume počet objednávok medziročne klesol. Stavebné firmy majú v priemere zákazky na 8 mesiacov dopredu.
Pokles počtu stavebných zákaziek na Slovensku v roku 2023 sa dotkol prakticky všetkých oblastí stavebníctva. Hlavným dôvodom je vysoká inflácia a rastúce ceny stavebných materiálov, ktoré zvyšujú náklady na realizáciu projektov.
Tento negatívny trend pokračoval aj napriek tomu, že hodnota povolených stavieb mierne vzrástla, ale ani to nekompenzuje nižší počet reálnych projektov. Medzi ďalšie príčiny patrí administratívna náročnosť verejného obstarávania a problémy s dostupnosťou pracovnej sily.
Kapacity sú vyťažené
Kapacity stavebných firiem sú tradične takmer na maxime svojich možností. Stavebný sektor zostáva jedným z najvyťaženejších v krajine, čo naznačuje silný dopyt po stavebných prácach, a to aj napriek problémom s infláciou a rastúcimi cenami materiálov.
Kapacita stavebných spoločností je využitá na 88 %. V prvej polovici roka 2025 stavebné spoločnosti očakávajú využitie kapacity na 85 %. Vysoký dopyt po infraštruktúrnych a rezidenčných projektoch v kombinácii s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily tlačí stavebné firmy na hranicu ich možností.
Nedarí sa vytvoriť stratégiu
Až 93 % respondentov ankety CEEC súhlasí s tvrdením, že na Slovensku sa dlhodobo nedarí vytvoriť kontinuálnu stratégiu pri príprave a výstavbe kľúčových infraštruktúrnych projektov. Najčastejšie uvádzaným problémom je zlá príprava (36 %), ktorá zahŕňa problémy s plánovaním a nedostatočnú koordináciu medzi štátnymi inštitúciami a investormi. Ďalším dôvodom je nedostatočná legislatíva (23 %), ktorá podľa respondentov komplikuje a zdržuje schvaľovanie projektov.
V praxi sa tieto problémy prejavujú najmä pri projektoch, ako sú výstavba diaľnic a modernizácia železníc. Napríklad výstavba úsekov diaľnice D1 sa opakovane oneskorila pre problémy pri získavaní stavebných povolení. Spoločnosti zapojené do týchto projektov sa často stretávajú so zložitou administratívou a dlhým časom schvaľovania.
Uvedené údaje vyplývajúce z prieskumu a pripomienky odborníkov k situácii v stavebníctve zhrnul člen predstavenstva a obchodný riaditeľ spoločnosti Považská cementáreň Peter Hort: „Z pohľadu verejných zadávateľov bude mať na stavebníctvo zásadný vplyv stav pripravenosti tzv. strategických projektov. Verím však, že sa podarí postupne dotiahnuť prípravu a stavbári na Slovensku budú mať čo robiť.“
Zdôraznil pritom potrebu skvalitniť a zrýchliť prípravnú fázu nových projektov „tak, aby sa nezmyselne nepredlžoval výber zhotoviteľa“.
Helena Grofová
tlačová hovorkyňa CEEC Research
