Európa čelí existenčnej kríze, ktorá ohrozuje jej ekonomickú stabilitu a globálnu konkurencieschopnosť. Hoci bola po celé desaťročia považovaná za lídra v oblasti inovácií, v posledných rokoch tempo rastu a produktivity začína stagnovať. Konštatovali to diskutujúci na konferencii Jesenná ITAPA 2024.
Kým krajiny ako Spojené štáty či Čína v oblasti inovácií a technologického pokroku neustále posúvajú hranice, Európa sa pomaly dostáva do pozície, kde riskuje, že sa stane akýmsi skanzenom. Miestom, ktoré už nedokáže držať krok s moderným svetom.
„Úspech závisí nielen od dostupnosti kapitálu, ale aj od dôvery ľudí vo vládu a silnej spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom,“ vyhlásil holandský podnikateľ a stratég Gerard de Boer. Zdôraznil, že inovácie stoja na slobode slova a myšlienok.
„A tu Slovensko zaostáva. Vaša krajina je nielen podkapitalizovaná, ale aj veľmi hierarchická, kde zamestnanci sa boja upozorniť nadriadených na chyby. Musíte sa cítiť slobodne a nebáť sa vyjadriť svoje názory. To je kľúčový prístup, ktorý funguje v inovatívnych hospodárstvach,“ vyzval.
Hľadanie nových motorov rastu
Európa už roky čelí obavám zo spomalenia a straty konkurencieschopnosti. „Stojí pred existenčnou výzvou, čo okrem iného znamená aj to, že ak nezrýchlime tempo inovácií a nebudeme schopní využiť svoj plný potenciál, stagnácia sa stane naším najväčším nepriateľom. Ak chce Európa zostať relevantná, musí prehodnotiť svoje prístupy a začať konať rýchlo a efektívne,“ povedal technologický žurnalista Robin Wauters, ktorého na sociálnej sieti LinkedIn sleduje takmer 750-tisíc ľudí.
Kľúčom k vyriešeniu tejto situácie je zvýšenie inovácii aj cez nájdenie nových motorov rastu. Jedným z kameňov úrazu ale bude financovanie. Podľa Maria Draghiho bude Európa každý rok potrebovať 800 miliárd eur, aby dokázala negatívny trend zvrátiť.
Je zásadným problémom, že Európa investuje do výskumu a vývoja menej ako Spojené štáty, Čína či Japonsko. „V USA všetky inovatívne firmy pochádzajú z nových technologických spoločností, zatiaľ čo v Európe inovujú stále tie isté firmy,“ dodal R. Waters s tým, že Európa má potenciál na zmenu, ak bude schopná lepšie využívať svoj talent.
To znamená, že musí presunúť zdroje do nových oblastí inovácií a zlepšiť koordináciu medzi členskými štátmi. „Európa má dobrý základ, ale ak chceme udržať krok so svetom, musíme konať rýchlo a strategicky,“ dodal.
Podpora malých a stredných podnikov
V lete tohto roka zverejnil Eurostat analýzu, v ktorej odhalil, že členské štáty Európskej únie v roku 2023 kumulatívne investovali do výskumu a vývoja asi 124 miliárd eur, čo predstavuje 0,73 percenta HDP Únie. Medziročne to predstavovalo nárast o 5 percent. Tieto údaje vyplývali z pridelených rozpočtových príspevkov na výskum a vývoj.
Slovensko sa podľa týchto informácií ocitlo na piatom najhoršom mieste z pohľadu výdavkov na osobu. Kým napríklad Luxembursko investovalo do výskumu 646,60 eur na osobu, my len 76,50 eur.
„Dopyty na inovačné výzvy rezortu výrazne prevyšujú ponuku,“ uviedol na konferencii Jesenná ITAPA 2024 Michal Ilko, generálny riaditeľ sekcie digitálnej agendy na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Išlo o výzvy, keď firmám stačilo preukázať prácu na výskumnom projekte.
Člen prezídia Priemyselného inovačného klastra Peter Klamo však upozorňuje, že ak sú výzvy takto široko koncipované, ich vyhodnocovanie sa preťahuje, nakoľko sa do výzvy prihlási príliš veľký počet záujemcov. „Firmy tak na peniaze určené na výskum čakajú veľmi dlho,“ konštatoval.
M. Ilko zároveň pripomenul, že MIRRI SR práve rozbehlo projekt vzdelávacích workshopov pre stredný manažment malých a stredných podnikov. „Tlak na produktivitu vo firmách je veľmi silný a našou snahou je, aby boli práve títo ľudia akýmisi ambasádormi vo firmách,“ uviedol a pripomenul, že za kľúčové považuje vzdelávanie.
TS
