Zahraniční investori sa čoraz viac vyhýbajú strednej, východnej a juhovýchodnej Európe. Vyplýva to z novej správy Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie (WIIW) o priamych zahraničných investíciách (PZI) uskutočnených alebo oznámených v regióne.
Za prvé tri štvrťroky roku 2024 klesol počet ohlásených investícií „na zelenej lúke“ v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka o 44 %. Suma prisľúbená na priame investície sa znížila o niečo menej, no stále to bolo až 39 %.
V členských štátoch EÚ v regióne a šiestich štátoch západného Balkánu klesol aj počet ohlásených investičných projektov o viac ako 40 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. „Kríza v nemeckom priemysle a geopolitické neistoty naplno udreli na región,“ vysvetľuje Olga Pindyuk, ekonómka WIIW a autorka správy.
V každom prípade údaje ukazujú jasné spomalenie prílevu nových zahraničných investícií na zelenej lúke vo väčšine krajín regiónu. Nárast bol zaznamenaný len v malom Moldavsku. Medzi členmi EÚ vynikajú najväčším poklesom Bulharsko, Poľsko a Estónsko, kde sa prílev FDI znížil o polovicu a viac. V Albánsku, ktoré stále zažíva boom v cestovnom ruchu, klesol počet investícií na zelenej lúke dokonca o 88 %.
Naproti tomu osem krajín zaznamenalo vyšší prílev zahraničného kapitálu ako v predchádzajúcom roku, najmä Estónsko, Litva a Kosovo. Skutočnosť, že investičné záväzky v Čiernej Hore, na Ukrajine a v Bosne a Hercegovine sa zmenšovali rýchlejšie ako počet projektov, naznačuje, že štruktúra investícií sa mení smerom k menej kapitálovo náročným projektom v službách.
Nemeckí a rakúski investori
Investičné záväzky z Nemecka klesli obzvlášť výrazne z finančného pohľadu, keď sa znížili približne o 44 % – zo 171 na 96 oznámených projektov. Avizovaný objem investícií klesol na približne 3 miliardy eur v porovnaní s viac ako 9 miliardami eur v rovnakom období predchádzajúceho roka, čo predstavuje pokles o 67 %.
Rakúske spoločnosti, tradične významní investori a obchodní partneri v regióne, tiež výrazne znížili počet ohlásených projektov vo východnej Európe (z 34 na 15 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2023), no chceli by investovať o 20 % viac peňazí ako vlani (965 miliónov eur v porovnaní s 804 miliónmi eur v roku 2023). Stále je to však o štyri pätiny menej ako v roku 2022. Najviac z toho budú profitovať Rumunsko, Maďarsko a Bulharsko.
„Zatiaľ čo u nemeckých investorov pozorujeme odklon od východnej Európy smerom k USA, Rakúsko sa naďalej výrazne angažuje vo východnej Európe a aj napriek rôznym problémom tam bude pravdepodobne naďalej investovať viac ako v USA,“ sumarizuje O. Pindyuk.
Čína dominuje novým investíciám
Napriek poklesu zostáva Čína najväčším investorom v regióne strednej, východnej a juhovýchodnej Európy z hľadiska nových investícií, pred Nemeckom. Kým nemecké investície, merané poskytnutým kapitálom, klesli o 67 %, tie z Číny klesli len o 30 %. Podiel celkového objemu čínskych PZI v regióne je však len asi 1 %, pričom podľa databázy WIIW tam pochádza približne 70 % objemu PZI z krajín EÚ.
Kým v poslednom čase boli najväčšími príjemcami priamych čínskych investícií v rámci EÚ Maďarsko a na západnom Balkáne Srbsko, v tomto roku vedie Rumunsko v počte projektov a Slovensko dostalo najväčšie oznámenie o financovaní projektov z Číny. Štátna pekinská automobilka SAIC chce na Slovensku vyrábať elektromobily.
Zarážajúca je vysoká kapitálová náročnosť čínskych projektov, ktorá pramení predovšetkým z investícií do automobilových a batériových projektov a ktorých hodnota osemkrát prevyšovala nemecké projekty.
Štúdia naznačuje, že pokles v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe by mohol byť za celý rok 2024 oveľa hlbší. V treťom štvrťroku, keď globálna neistota vzrástla v období pred prezidentskými voľbami v USA, bol pokles ohlásených investícií dramatickejší. S poklesom o 70 % oproti obdobiu júl-september dosiahli najnižšiu úroveň za roky 2020 až 2024.
„Zdá sa, že investori mali v treťom štvrťroku 2024 ešte menšiu dôveru ako v čase vrcholiacej pandémie covidu-19 alebo po rozsiahlej ruskej invázii na Ukrajinu,“ hovorí O. Pindyuk.
Investori sa obracajú smerom k USA
Zdá sa, že pre zákon o znížení inflácie (IRA) odchádzajúcej americkej administratívy a vysoké ceny energií v EÚ majú krajiny východnej Európy nového konkurenta v oblasti priamych zahraničných investícií v Amerike.
Pritom počet projektov na zelenej lúke z Číny v USA v období od januára do septembra 2024 klesol oproti predchádzajúcemu roku zo 47 na 41 a počet projektov z Nemecka zo 162 na 138. Tieto čísla sú však jednoznačne lepšie ako počty oznámených projektov v strednej a východnej Európe: bolo ich len 28 z Číny a 96 z Nemecka.
Preorientovanie nemeckých investorov na USA je ešte viac zrejmé, keď sa pozrieme na investičné záväzky. Kým v období január až september 2022 bol viazaný kapitál na projekty na zelenej lúke v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe o 40 % vyšší ako v prípade projektov v USA, v období január až september 2024 bol v prípade USA takmer trojnásobný ako v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe.
Zmena štruktúry a paradigmy
Dlhodobý vývoj priamych zahraničných investícií v regióne (2010 – 2023) naznačuje štrukturálnu zmenu v mnohých krajinách, najmä v strednej Európe. Napríklad Slovensko dopadlo najhoršie z hľadiska prílevu PZI od roku 2020 do roku 2023 meraného v percentách hrubého domáceho produktu. Krajina, ktorej dominuje automobilový priemysel, bola ešte menej schopná prilákať zahraničné investície ako Rusko, ktoré podliehalo rozsiahlym západným sankciám.
Olga Pindyuk poznamenala: „Toto je ďalší náznak toho, že východo-stredoeurópsky rastový model, ktorý je založený na prilákaní priamych zahraničných investícií, sa mohol vyčerpať.“
V niekoľkých štúdiách WIIW opakovane poukázal na to, že koncentrácia na výrobu a spracovateľský priemysel – teda model „rozšíreného pracovného stola“ pre západné korporácie – nebude postačovať na zabezpečenie alebo zvýšenie blahobytu z dlhodobého hľadiska. Krajinám v regióne preto odporúča, aby viac investovali do vzdelávania, výskumu a vývoja, ako aj premyslenú priemyselnú politiku.
Andreas Knapp, WIIW
Prílev a celkový objem PZI vo vybraných krajinách
Zdroj: FDI in Central, East and Southeast Europe, Monthly Report, May 2024
