Estetika produktov z udržateľných materiálov skrýva paradox. Ak nahradíte menej udržateľný materiál udržateľnejším materiálom, ale urobíte to tak dobre, že novšia, zodpovednejšia verzia výrobku je vizuálne nerozoznateľná od pôvodnej, otázka znie: Kto sa to dozvie a ako budete komunikovať svoj úžasný úspech?
Ak biologický, recyklovaný, nízkouhlíkový alebo akýkoľvek iný environmentálne zodpovedný materiál, ktorý ste použili, vyzerá ako pôvodný plast, je ťažké komunikovať jeho udržateľnosť, pretože konečný výsledok vyzerá vizuálne úplne rovnako.
Paradox, ktorý je jadrom toho, čo my ako dizajnéri robíme, je: V našom úsilí o udržateľnosť samotný príbeh udržateľnosti často mizne. Alebo nie? Je to dôležitá otázka, pretože na environmentálny aspekt sa kladie veľký dôraz a robí sa z neho prvok príbehu produktu – pod produktom mám na mysli čokoľvek od interiérov automobilov cez spotrebiče a spotrebnú elektroniku po športový tovar atď.
Replikovať alebo napredovať?
Veľká časť našej práce ako dizajnérov sa zameriava na replikáciu existujúcich znalostí o bežných plastoch a procesoch, ale teraz o tom musíme premýšľať zodpovedným a udržateľným spôsobom. Namiesto galvanického pokovovania plastov na vytvorenie lesklých prémiových povrchových úprav by sme mohli použiť nejaký druh recyklovateľného procesu, kde konečný výsledok je veľmi podobný, ak nie identický.
Chceme však jednoducho replikovať udržateľnejším spôsobom to, čo sme vždy robili (metalizované plasty, lesklé povrchy)? Alebo chceme skutočne robiť veci inak, zaujať predstavivosť spotrebiteľov a nadchnúť ich pre nový spôsob robenia vecí?
Z prísne environmentálneho hľadiska nie je progresívna estetika dôležitá, pokiaľ sa všetko dosahuje zodpovednejším spôsobom. Ale nepremeškáme náhodou veľkú príležitosť urobiť niečo skutočne veľmi odlišné? Nemali by sme spochybniť očakávania ohľadom toho, čo znamená dobré a žiaduce CMF (farba, materiály, povrchová úprava)?
Nedokonalé plastové povrchy ako estetikum
Dlho sme akceptovali, že materiály ako drevo a kov majú svoje vlastné prirodzené nedokonalosti – hrče na dreve, patinu na mosadzi alebo medi – a dokonca ich oslavujeme ako znaky autenticity, veku a krásy. Prečo teda neurobiť to isté so vstrekovanými plastmi?
Niektoré priekopnícke značky začínajú prepisovať estetiku plastov. Ovládač Microsoft Xbox Remix Special Edition je toho dokonalým príkladom. Je vyrobený z recyklovaných plastov po spotrebe a jeho povrch vykazuje jemné víry, línie tokov a farebné variácie – viditeľné stopy recyklovaného obsahu. Namiesto toho, aby tieto „chyby“ zakryl, sa Microsoft rozhodol ich manifestovať a urobiť každý ovládač vizuálne jedinečným.
Vysoká stolička od firmy Steelcase posúva túto myšlienku ďalej. Je vyrobená z ťažko recyklovateľných plastov z elektronického odpadu a jej povrch je plný farebných nekonzistentností a tieňových liniek vytvorených nerovnomerným tavením recyklovaného materiálu. Namiesto toho, aby sa snažila zlepšiť kvalitu recyklovaného plastu, spoločnosť Steelcase akceptovala nedokonalý povrch a zašla ešte ďalej tým, že darovala tie najviac „nedokonalé“ stoličky, vyrobené vo fáze výmeny farby materiálu, partnerom v oblasti sociálnych inovácií. Túto nepredvídateľnú estetiku podčiarkli ako výraz komplexnosti a zmien skutočného sveta.
Recyklácia a svet luxusu
Uvedené príklady ukazujú novú príležitosť – príležitosť zmeniť spôsob, akým definujeme krásu v plaste, a prijať estetický jazyk, v ktorom nie sú stopy výrobných procesov a surovín skryté, ale stávajú sa symbolom hodnoty a férovosti.
Pokiaľ ide o prémiové produkty, pri ktorých zohrávajú kľúčovú úlohu tradičné predstavy o luxuse, tam je výzva ešte väčšia. Často sa prejavuje silná túžba zachovať si známu luxusnú estetiku, ako napríklad kovové povrchy, čo môže sťažiť zavedenie nových, explicitne udržateľných materiálov.
Mali by sme popri hľadaní udržateľných riešení pre zavedené materiály a povrchové úpravy, ako je napríklad chróm, hľadať aj iné udržateľné procesy, ktoré by indikovali nový druh luxusu? Mala by udržateľnosť pomáhať spotrebiteľom zmeniť ich chápanie luxusu namiesto toho, aby len nasledovali to súčasné?
Niektoré progresívne zmýšľajúce značky už ukazujú, ako je možné k tomuto posunu dôjsť. Napríklad Panasonic vyvinul Nagori – plastový materiál vyrobený z minerálnych zvyškov procesu čistenia vody. Jeho vrstvená estetika pripomínajúca drahé kamene ponúka jedinečný a rafinovaný vzhľad, ktorý môže ľahko konkurovať najluxusnejším konvenčným materiálom používaným na dizajnové akcenty a detaily.
Výrobky z materiálu Nagori (foto: Mitsui Chemicals)
Podobne aj jednosmerné polypropylénové (PP) vlákna, bežne používané v konštrukčných kompozitoch, prinášajú nový vizuálny jazyk. Ich lineárna textúra predstavuje výraznú, špičkovú estetiku, ktorú by bolo možné prijať ako moderný znak luxusu – taký, ktorý vychádza z inovácií materiálov a 100 % recyklovateľnosti.
Škvrnité a fŕkané komponenty áut
Jedným z veľkých trendov v oblasti udržateľných materiálov za posledných niekoľko rokov je škvrnitá estetika. Či už ide o prírodné vlákna alebo anorganický odpad z plniva, tieto efekty posúvajú príbeh materiálov lepším smerom. Nielenže oslavujú recyklovaný alebo bio pôvod materiálu, ale vytvárajú aj jedinečnú, neopakovateľnú estetiku, ktorá každému produktu dáva unikátny charakter spojený s príbehom udržateľnosti.
Niekoľko značiek vrátane kľúčových hráčov v automobilovom priemysle začalo túto novú estetiku prijímať vo veľkom meradle a úzko spolupracovať s dodávateľmi materiálov na vývoji inovatívnych recyklovaných druhov, ktoré zviditeľňujú udržateľnosť.
Pozoruhodným príkladom je Volvo EX30, v ktorom sú fŕkané dverové panely a čalúnenie z recyklovaných materiálov. Tieto charakteristické textúry sa stali určujúcim prvkom interiérového dizajnu vozidla a pomohli mu získať viacero ocenení vrátane prestížneho Red Dot „Best of the Best“ Award 2024.
Dverový panel vo vozidle Volvo EX30 z recyklovaného materiálu vo fŕkanej úprave (foto: Volvo)
Podobne aj Dacia v spolupráci so spoločnosťou LyondellBasell zaviedla do interiérov svojich vozidiel škvrnité plastové komponenty využívajúce recyklovaný materiál.
Tieto povrchové úpravy prinášajú do automobilov estetiku zameranú na udržateľnosť, kde recyklovaný pôvod materiálu je explicitný – ide o zámerný odklon od dlhodobého úsilia odvetvia o bezchybné a uniformné povrchy.
Je zaujímavé, že tomuto posunu sa zdajú byť otvorení aj mnohí spotrebitelia. Rastie nadšenie pre produkty, ktoré viditeľne signalizujú odklon od výroby náročnej na zdroje. Odpor však často prichádza zvnútra – od prijímateľov rozhodnutí, ktorí sa obávajú nedostatočnej atraktívnosti týchto riešení pre masový trh, a takisto od kontrolórov kvality, ktorí sa potýkajú s nedostatkom jasných a merateľných štandardov pre posudzovanie týchto nových inherentne variabilných materiálov.
Túžba zákazníka po novom príbehu a úloha dizajnéra
Čo ešte existuje okrem škvŕn, mramorovania a degradovaných povrchov?
Jednou z ciest vpred je lepšie prepojiť mainstream a udržateľnosť. Napríklad, čo keby sme išli opačným smerom od náhodného vzorovania škvŕn a vytvorili niečo skutočne konzistentné, berúc do úvahy parametre výroby plastov, aby sme potenciálne dosiahli širšiu atraktívnosť, ako má súčasný prístup so škvrnami, pričom by sme stále používali recyklované materiály?
Len ako príklad – mohli by ste mať jemné rovnomerne rozložené častice odpadu namiesto náhodne umiestnených škvŕn. Bola by to evolučná úprava, kde konečný výsledok vyzerá takmer rovnako, ale spotrebiteľ chápe malý rozdiel.
Ľudia chcú kupovať produkty, ktoré sú šetrnejšie voči planéte – ale tiež im záleží na tom, ako ich produkty vyzerajú a pôsobia. V mnohom z toho je určite aj faktor novosti – udržateľnosť dokáže prinášať skvelé príbehy o novosti a inovácii. Mnohí spotrebitelia nakupujú pre samotnú novosť produktu.
A tu prichádzame na rad my, dizajnéri CMF. Úlohou dizajnéra je stelesniť v produkte túžbu a prinútiť zákazníka, aby sa doň zamiloval – preto klienti platia za dizajn. V kontexte udržateľnosti potom nie je úlohou dizajnérov len to, aby veci vyzerali dobre, ale aby sa príbeh udržateľnosti stal radostným a žiaducim. Ide o posunutie naratívu tak, aby sa zodpovedné materiály nevnímali ako kompromis, ale ako niečo ambiciózne a krásne.
Samozrejme, toto nie je niečo, čo môžeme dosiahnuť sami. Bude si to vyžadovať krivku spoločného učenia, v rámci ktorej priemyselní dizajnéri, špecialisti CMF, materiáloví vedci a výrobcovia plastov a povrchových úprav budú spolupracovať užšie ako kedykoľvek predtým.
Spoločne musíme vytvoriť nový estetický jazyk – taký, ktorý urobí udržateľnosť viditeľnou, otvorenou a žiaducou.
V tomto duchu sa bude niesť prehliadka, ktorú povediem na K Show*. Zostavil som výber najinovatívnejších a najprogresívnejších riešení v oblasti udržateľných plastov, materiálov a povrchových úprav – riešení, ktoré sú nám všetkým k dispozícii práve teraz ako východiskový bod na tejto vzrušujúcej novej ceste. Mojím cieľom je poskytnúť dizajnérom novú inšpiráciu, skutočné príklady a nástroje na to, aby mohli začať formovať budúcnosť, v ktorej excelentnosť v dizajne a udržateľnosť idú ruka v ruke.
Je čas prehodnotiť, ako vyzerá krása a hodnota – počnúc samotnými materiálmi.
Chris Lefteri
dizajnér
Chris Lefteri na veľtrhu K 2022 (foto via LinkedIn)
*Veľtrh K v Düsseldorfe a prehliadka K Show
Špecializovaný veľtrh K venovaný plastom sa koná na výstavisku v Düsseldorfe každé tri roky od roku 1952. Na zatiaľ poslednom veľtrhu K v roku 2022 sa zúčastnilo 3 020 vystavovateľov z 59 krajín na viac ako 177 000 m² čistej výstavnej plochy. Prezrelo si ju 177 486 odborných návštevníkov, z ktorých 71 % prišlo zo zahraničia. Veľtrh K 2025 sa uskutoční v termíne 8. – 15. októbra 2025.
V rámci veľtrhu sa počas dvoch víkendových dní uskutočnia na výstavisku prehliadky Material Design Tours pod odborným vedením Chrisa Lefteriho, ktorý je medzinárodne uznávanou autoritou v oblasti materiálov a ich aplikácie v dizajne. Jeho štúdio Chris Lefteri Design sídli v Londýne a Soule a spolupracuje s mnohými spoločnosťami z rebríčka Fortune 100. Považujú ho za jedno z popredných svetových štúdií v oblasti materiálov a CMF (farba, materiál, povrchová úprava).
Foto Messe Düsseldorf / Constanze Tillmann
