Treba podotknúť, že Američania majú k spomínanej udalosti dôvernejší vzťah ako my, veď to celé zavinili a aj najviac pocítili. Sú národom investorov, a preto aj lepšie vybavení na to, aby stíhali sledovať myšlienkovo náročnú líniu filmu režiséra Adama McKaya. Zápletky sú v ňom takmer výlučne v rovine investičných rozhodnutí a negociovania zmlúv. Drámy okolo swapových obchodov nakrátko (short) zrejme na Slovensku ocenia najmä ekonomicky podkutí ľudia s vyšším IQ, čo je aj dôvod, prečo sa o ňom píše na tejto stránke.
Investovanie je ópium ľudstva
Dej filmu sa začína v roku 2005 – počas vari najšťastnejšieho ekonomického obdobia ľudstva, keď sa zdalo, že konjunktúra už potrvá večne. Svojrázny správca hedžového fondu Michael Berry (Ch. Bale), v ktorého presklenej kancelárii duní heavymetalová hudba, však po dôkladnej tabuľkovej analýze prichádza k presvedčeniu, že stav splácania hypoték v USA sa čoskoro zhorší natoľko, že ich trh sa zrúti.
Berry je ochotný platiť bankám desiatky miliónov dolárov za ich záväzok, že v prípade poklesu mu budú platiť naspäť ony, a to mnohonásobok (to je ten swap). Makléri v bankách, ktoré oslovil, nemôžu ani uveriť svojmu šťastiu, keď im predloží svoj zdanlivo fantasmagorický návrh. Všetci vtedy veria, že „trh s bývaním je pevný ako skala“. Berryho fond teda bankám platí 80 až 90 miliónov dolárov ročne a nervózna správna rada môže len dúfať, že trh začne klesať skôr ako sa mu minú peniaze.
Po rovnakej stope sa vydávajú aj ďalšie dve investorské partie. Jednou je dvojica mladíkov Charlie Geller (John Magaro) a Jamie Shipley (Finn Wittrock), ktorí svoj „garážový“ fond šikovne rozmnožili z počiatočných 110-tisíc na 30 miliónov dolárov. Dokázali to vytrvalým shortovaním rôznych slabých aktív; niekedy to nevyšlo a trochu stratili, inokedy trafili do čierneho a veľa vyhrali. Teraz však chcú shortovať celú Ameriku. Pomáha im ich guru – bývalý investičný bankár Ben Rickert (Brad Pitt).
Prečo to muselo padnúť
Najdôkladnejšie má situáciu zmapovanú tretia investorská partia na čele s ďalším dynamickým hedžovým manažérom Markom Baumom (Steve Carell). Tiež si spočítali, že hypotékárna bublina sa blíži k svojmu prasknutiu, no zároveň im vŕta v hlave, prečo sa o tom nikde nerozpráva – ticho sú banky, regulátori aj vláda.
Navštívia preto konferenciu hypotekárnych maklérov v Las Vegas, kde sa im potvrdzuje, čo tušili – že americký finančný sektor je v rukách podvodníkov, bláznov a oportunistov, ktorých pocit zodpovednosť siaha po najbližší prírastok ich osobných províznych bonusov. Účastníkov celoamerickej konferencie zaujímajú v predvečer kolapsu viac rôzne zábavky vo Vegas ako zdravie ich odvetvia.
Ratingová samoobsluha
Zopakujme, čo je už pár rokov známe aj laikom: agregované hypotekárne produkty, ktoré ponúkali najväčšie bankové inštitúcie v USA, mali vysoké oficiálne ratingy, obvykle až AAA, hoci často vo vnútri skrývali nesplatiteľné a nesplácané hypotéky, pre ktoré aj jedno B by bolo privysokým ocenením. Filmový Mark a jeho spoločníci majú pre tento typ aktív vlastný odborný názov: dogshit.
My Stredoeurópania si najmä z 90. rokov pamätáme, aké to bolo úžasné, keď niektorá zahraničná ratingová agentúra zvýšila svoj rating napríklad pre Slovensko. V danej krajine sa z toho všetci tešili, politici k tomu vystupovali v televízii, často to bola hlavná správa dňa.
Boli to tie isté ratingové agentúry, ktoré zároveň neváhali oceniť najvyšším ratingom americké hypotekárne cenné papiere, v ktorých bola schovaná riadna hromádka „dogshitov“. Na Markovu otázku, prečo na ne niekedy bankám neodmietnu dať rating, pracovníčka ratingovej agentúry odpovedá: „Žartujete? Za rohom sídli ďalšia agentúra, ktorá im rating bez problémov pridelí. Mám ich posielať ku konkurencii?“
Krásne ženy áno, romantika nie
Aby nebol film Stávka na neistotu celkom suchý, dostalo v ňom priestor aj zopár krásnych žien, ktoré toho na sebe nemajú veľa (príznačne však o to viac však v hlave a katastri nehnuteľností). V jednej z vysvetľovacích vsuviek, na ktoré je scenár dosť bohatý, herečka Margot Robbie ponorená vo vani a popíjajúca šampanské v luxusnej kúpeľni do kamery jednoduchými slovami vysvetľuje riziká spojené so subprimárnymi hypotekárnymi produktmi.
V inej scéne striptérka (Heighlen Boyd) počas vystúpenia vo VIP separé objasňuje dychtivému Markovi svoju investičnú pozíciu: „Vlastním päť domov a nejaké byty. A môžeš sa ma aj dotknúť.“ Jemu ide presne o to – získať ďalší kúsok do mozaiky obrazu hypotekárneho sektora, ktorý sa začína rozpadávať. Dievčina si totiž svoje nehnuteľnosti kúpila vďaka lacným hypotékam, ktoré jej rad-radom vybavujú štamgasti podniku – obchodníci s hypotékami. Platení sú podľa počtu uzavretých zmlúv; bonita klienta nikoho nezaujíma.
2008: (takmer) pád ríše
Stávka na neistotu má niečo spoločné s filmom Pád Tretej ríše: všetci pri ich sledovaní už od začiatku vieme, ako to nakoniec dopadlo – americká ekonomika aj Hitler v bunkri. Krajina padla „na nos“ a uzavrelo sa obdobie plné omylov a zločinov. Tí, čo to zavinili, skončili zle a boli potrestaní.
Naozaj? „Stovky bankových manažérov prišli o svoje miesta a boli súdne stíhaní. Vláda a regulačné orgány prijali opatrenia na zabránenie opakovaniu podobného vývoja v budúcnosti,“ sumarizuje hlas rozprávača na konci filmu Stávka na istotu, aby vzápätí zneisteného diváka upokojil: „My iba žartujeme“. Samozrejme, väčšina aktérov zostala na svojom mieste a systém pokračuje ďalej; veľké banky sú príliš dôležité na to, aby ich nechali padnúť. Keby sa podľa takéhoto scenára americkej vlády, zachraňujúcej banky za štátne peniaze, vodilo Hitlerovi v bunri, získal by mandát na ďalšie volebné obdobie, ktoré by bolo navyše časovo neohraničené.
Hlavní hrdinovia McKayovho filmu, nakrúteného podľa skutočných príbehov, odišli zo scény s balíkom peňazí; niektorí však aj s nedobrými pocitmi zo stavu sveta, v ktorom katastrofa môže byť taká výnosná.
Juraj Filin
