● Inštitút oznamovateľa bol zavedený pred tromi rokmi. Asi sa to celkom neosvedčilo, keďže ste navrhli dosť výrazné zmeny. Aké teda sú
skúsenosti?
Ak otázka smeruje k počtu úspešne predložených informácií a podkladov nášmu úradu oznamovateľmi, ktoré by viedli k potrestaniu porušovateľov, tak úrad musí priznať, že neeviduje žiadny takýto prípad. Nedošlo ani ku konaniu alebo aspoň k prešetrovaniu. A to je práve dôvod, prečo úrad v tejto oblasti zvyšuje svoju aktivitu pri zatraktívnení inštitútu oznamovateľa.
Boris Gregor
● Aké zmeny prináša nová metodika?
Inštitút oznamovateľa má okrem motivačnej roviny aj rovinu dôvery. Pripomínam, že oznamovateľovi pri naplnení zákonom stanovených podmienok vzniká nárok na odmenu až do výšky 100-tisíc eur. Predloženie informácií a podkladov je citlivou oblasťou a u oznamovateľa je spojená s obavami z možných následkov. A to aj napriek tomu, že takéto predloženie je zákonom o ochrane hospodárskej súťaže vyňaté spod porušenia mlčanlivosti podľa príslušných predpisov a zmlúv.
Náš úrad verí, že zmena metodiky – a hlavne popisu priebehu prijatia oznámenia a jeho následného spracovania – prinesie dostatočné zvýšenie stupňa povedomia v tomto smere. Týka sa nielen detailov nakladania s takto získanými informáciami Protimonopolným úradom, ale aj zodpovedného prístupu jeho zamestnancov k ochrane identity oznamovateľa.
● Čo sa bude považovať za dôkaz o kartelovej dohode?
Podľa Zákona o ochrane hospodárskej súťaže sa dôkazom rozumie buď dokument v listinnej či elektronickej podobe, ktorý je rozhodujúcim dôkazom takého porušenia, alebo informácia a dôkaz, ktorý je rozhodujúci pre vykonanie inšpekcie, ktorou sa má získať rozhodujúci dôkaz.
● Čo sa, naopak, za dôkaz o kartelovej dohode nepovažuje?
Na toto neexistuje jednoznačná, všeobecne aplikovateľná odpoveď. Dôležitá je prípustnosť dôkazov a ich použiteľnosť vzhľadom na spôsob ich získania, resp. zaistenia. Preto je nevyhnutná včasná komunikácia s PMÚ – vtedy, keď úrad ešte môže oznamovateľa pri získavaní dôkazov usmerniť.
● Niekedy prinášajú správy o porušovaní zákonov najskôr médiá, zaoberajú sa tým mimovládne organizácie. Môžu tým vinníkov z pohľadu PMÚ, takpovediac, vyplašiť?
Je pravda, že ľudia, ktorí disponujú relevantnými informáciami, sa často obracajú na mimovládne organizácie alebo médiá – a to náš úrad nemá v záujme meniť. Dôležitá je však kvalita a použiteľnosť informácií, a preto od novej metodiky a jej verejnej komunikácie úrad očakáva, že získa príležitosť včas konzultovať s oznamovateľom všetky potrebné informácie. Malo by to byť ešte pred ich medializáciou. Príliš skorým zverejnením totiž môže dôjsť – a v drvivej väčšine prípadov aj dochádza – k likvidácii informácií a podkladov zo strany porušiteľov zákona. Úrad potom stráca možnosť získať podstatné informácie o danom prípade.
● Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí by napríklad teraz váhali, či sa ozvať a prihlásiť sa s dôkazným materiálom na PMÚ SR?
Najdôležitejšia sú dôvera a povedomie o pôsobnosti úradu v oblasti ochrany hospodárskej súťaže. Náš úrad často stotožňujú s orgánom dohľadu nad verejným obstarávaním v rovine posudzovania koordinácie podnikateľov pri predkladaní ponúk vo verejných súťažiach. To je však len zlomok toho, čo úrad vykonáva v oblasti ochrany hospodárskej súťaže. Preto chceme, aby sa široká verejnosť dozvedela aj o jeho ostatných aktivitách. Angažuje sa v odhaľovaní horizontálnych a vertikálnych dohôd obmedzujúcich súťaž, posudzovaní zneužívania dominantného postavenia a schvaľovaní a kontrole koncentrácií. V neposlednom rade posudzuje aj to, či orgány štátnej správy, obce, VÚC alebo záujmové samosprávy pri výkone svojich kompetencií neobmedzili hospodársku súťaž. Navyše, od 1. 1. 2016 úrad získal kompetencie v oblasti koordinácie štátnej pomoci.
Inštitút oznamovateľa sa vzťahuje len na horizontálne dohody obmedzujúce súťaž. Ale aj v ostatných prípadoch PMÚ SR prijíma podnety a rovnako zodpovedne ich posudzuje, aby zistil, či je dôvod na prešetrovanie alebo správne konanie. Obvykle však musí, vzhľadom na obmedzené zdroje, ísť podľa priorít – riešiť prednostne najzávažnejšie prípady z hľadiska typu a dosahu.
Ľudmila Jančigová
