Na Európu sa často pozerajú ako na digitálneho oneskorenca, ktorý beží ďaleko za priekopníckymi Spojenými štátmi a Áziou. Zdanie však klame. Podľa novej správy londýnskej investičnej firmy Atomico sa dnes európske startupy v oblasti umelej inteligencie ujímajú vedenia, vytvárajú nové technologické centrá a priťahujú investície z tradičných priemyselných odvetví. Vlani sa do európskeho technologického sektora investovalo rekordných 13,6 miliardy dolárov, oproti 2,8 miliardám dolárov v roku 2011.
Od kopírovania k novátorstvu
Preč sú dni, kedy európsky „tech“ sektor z veľkej časti tvorili spotrebiteľsky orientované podniky v oblasti elektronického obchodovania – často do očí bijúce kópie úspešných amerických spoločností. Dnes je Európa domovom skutočne priekopníckeho novátorstva na čele s tým, čo Atomic označuje za „hlboké technológie“ – ten druh umelej inteligencie, ako vyvinula spoločnosť DeepMind, patriaca Googlu. V roku 2015 na hlboké technológie pripadalo 1,3 miliardy dolárov z európskych rizikových investícií do vznikajúcich firiem, uvoľnených v 82 kolách. Ide o značný nárast oproti 289 miliónom dolárov uvoľneným v roku 2011 v 55 kolách.
Nové európske technologické centrá sa objavujú na nečakaných miestach, zďaleka nie iba v tradične priekopníckych hotspotoch v Londýne, Berlíne a Štokholme. Za mestá, ktoré sa oplatí v nasledujúcich rokoch sledovať, označuje Atomico Paríž, Mníchov, Zürich a Kodaň. Francúzske hlavné mesto, uvádza Atomico, už čo do počtu a objemu dohôd financovaných z rizikového kapitálu začína konkurovať Londýnu a Berlínu.
Investujú domáci aj zahraničie
Tradičné európske odvetvia v oblasti technológií pomaly precitajú. Dve tretiny najväčších európskych korporácií podľa trhovej kapitalizácie uskutočnili priame investície do nejakej technologickej spoločnosti a tretina týchto firiem vykonala od začiatku roku 2015 akvizíciu technologickej spoločnosti.
Zahraničné firmy sa tiež ponáhľajú využiť výhody európskeho technologického talentu. Google, Facebook aj Amazon oznámili významné rozšírenie svojich európskych technologických centier. Vlani prebehli transakcie v hodnote presahujúcej 88 miliárd dolárov – oproti iba 3,3 miliardy dolárov v roku 2014. Vrátane tých, keď spoločnosť SoftBank kúpila britskú firmu ARM, zaoberajúcu sa návrhmi polovodičov, a Qualcomm kúpil za 47 miliárd dolárov NXP, pôsobiaci tiež v polovodičovej brandži.
Digitálnymi ťahúňmi sú menšie štáty
Iná štúdia, od Boston Consulting Group, poukazuje na to, že mnoho malých exportne orientovaných členských krajín Európskej únie, konkrétne v Beneluxe, Pobaltí a Škandinávii, dosahuje oproti USA výrazne lepšie hodnotenia v oblasti takzvanej „e-intenzity“. Tá zahŕňa IT infraštruktúru, prístup k internetu, ako aj zapojenie podnikov, spotrebiteľov a vlády do aktivít súvisiacich s internetom.
Títo „digitálni ťahúni“ ťažia z internetu okolo 8 % svojho HDP, oproti 5 % v európskej veľkej päťke (Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Británia). Očakáva sa, že digitalizácia medzi rokmi 2015 a 2020 v týchto krajinách vytvorí o 1,6 až 2,3 milióna viac pracovných miest, než ich zlikviduje.
Európa zatiaľ nezrodila giganta
Samozrejme, európsky tech sektor má stále svoje slabiny. Vidno ich napríklad na tom, že Európa zatiaľ nesplodila technologického giganta, ktorý by konkuroval kolosom zo Silicon Valley. Pre európskych podnikateľov v oblasti technológií je síce rovnako jednoduché získať financovanie pre svoj startup ako pre ich americké náprotivky, ale v ďalších fázach majú firmy v USA k dispozícii až 14-násobne viac kapitálu. Táto medzera vo financovaní by zmizla, keby európske dôchodkové fondy alokovali čo i len o 0,6 % viac spravovaného kapitálu do rizikových investícií.
Súvisiacu slabinu predstavuje absencia naozaj jednotného európskeho digitálneho trhu. V USA alebo v Číne podnikatelia v technológiách získavajú okamžite prístup na obrovský trh. V Európe stále musia preplávať 28 rôznymi spotrebiteľskými trhmi a regulačnými režimami.
Namiesto liberalizácie chce Únia regulovať
Isteže, Európska komisia pred dvoma rokmi sľúbila vytvorenie jednotného digitálneho trhu, pričom odhadla, že ekonomiku EÚ by mohol posilniť o 415 miliárd eur ročne. Hosuk Lee-Makiyama a Philippe Legrain z Open Political Economy Network (OPEN) však nedávno predložili silno kritické hodnotenie výsledkov. Európsky „jednotný digitálny trh“ – vyhlasujú – v súčasnosti tvorí „spleť zastaraných, korporativistických, kontraproduktívnych priemyselných politík, ktoré zvýhodňujú výrobcov pred spotrebiteľmi, veľké spoločnosti pred malými, tradičné podniky pred digitálnymi nováčikmi a firmy z EÚ pred cudzími“.
Namiesto liberalizácie chce EÚ regulovať. Pracuje napríklad na zámere zakázať spoločnostiam odmietanie online predajov (s výnimkou ochrany autorských práv) či určovanie rôznych cien podľa domovskej krajiny zákazníka. Na obzore sú ďalšie nebezpečné možnosti, napríklad snaha regulovať vlastníctvo dát, prístup k nim a ich využiteľnosť.
Dôvody na optimizmus
Napriek týmto rizikám je celkový trend v európskom technologickom sektore pozitívny. Na kontinente sa rýchlo šíri nová chuť do rizika; Atomico uvádza, že viac ako 85 % zakladateľov hovorí, že je „kultúrne prijateľné“ rozbehnúť vlastnú spoločnosť. Pridajme k tomu výskumný talent – päť z desiatich najlepších svetových fakúlt počítačových vied je v EÚ – a boom európskych startupov sa javí ako udržateľný.
Dôvody k optimizmu máme aj z hľadiska politiky. Európski digitálni ťahúni sa začínajú združovať do mocnej sily; 16 malých krajín EÚ od Dánska cez Írsko po Estónsko vytvorilo skupinu na podporu internetu. Tieto krajiny spoločne vyzvali EÚ, aby zrušila požiadavky na lokalizáciu dát. V čase, keď USA uskutočňujú ochranárske, izolačné a spiatočnícke politiky, Európa stúpa ako novátorská a progresívne ekonomická sila. Nebolo by paradoxné, keby práve údajne zaostalá EÚ nakoniec razila cestu, ako sa dnes zdá pravdepodobné, k odhaleniu skutočného hospodárskeho potenciálu internetu?
William Echikson
vedúci Digitálneho fóra v Centre pre európske politické štúdie, Brusel
© Project Syndicate
