Pred šiestimi mesiacmi som predpovedal, že vláda premiérky Theresy Mayovej nepotrvá príliš dlho za horizont mája tohto roka. Predpokladal som, že Briti si uvedomia, že „mäkký brexit“, ktorý im sľubujú, je nemožný. Mayová vcelku bystrým spôsobom volala voľby vo chvíli, keď to nemohlo byť o brexite: mesiac po iniciovaní článku 50 Lisabonskej zmluvy. Samozrejme, nespoliehala sa iba na načasovanie. Realizovala politickú stratégiu, ktorá mala zabrániť opätovnému otvoreniu debaty o brexite. Zdalo sa, že takto sa jej podarilo odpútať pozornosť verejnosti od základnej lži – že Británia súčasne „môže svoj koláč zjesť, aj ho mať“. Takto to predával aj dnešný minister zahraničných vecí Boris Johnson.
Potláčanie brexitovej témy nevyšlo
Ale teraz je jasné, že britskí voliči sa nedali oklamať. Hoci aj napoly podvedome, pochopili nečestnosť tohto kúzelníckeho triku. Uvedomili si, ako sa s nimi manipuluje, a odpovedali na to vo voľbách. Stranícki staršinovia budú tvrdiť, že vo voľbách neuspela, pretože vystupovala v kampani ako robot, neodpovedala presvedčivo na novinárske otázky a odmietla diskutovať s labouristickým lídrom Jeremym Corbynom, ktorý mal lepšiu rétoriku. To všetko je pravda. Ale Mayovej nedostatok vášne vychádzal z jej vlastnej politickej stratégie. A tá bola, že aby zabránila skutočnej diskusii o otázkach, ktorým Británia čelí – konkrétne o realite brexitu – treba to urobiť tak, aby voľby boli úplne o ničom.
Mayová sa pokúsila vykresliť brexit ako v podstate hotovú dohodu. Veľké rozhodnutie padlo v minuloročnom referende. „Brexit znamená Brexit“ povedala vtedy. V skutočnosti to bol iba trik, ktorým sa chcela vyhnúť otázke, ku ktorej sa voliči nikdy nemali šancu vyjadriť: „O aký druh brexitu by sa malo Spojené kráľovstvo usilovať?“
Svoju verziu dohody vláda asi nepresadí
Teraz sa premiérka pokúša vytvoriť menšinovú vládu. Vzhľadom na zvyklosti v Konzervatívnej strane je však dosť pravdepodobné, že odstúpi ešte pred koncom rokovaní o brexite. Ale aj ak sa udrží, je malá šanca, že dohoda o brexite, akú chce vyrokovať, prejde cez Dolnú snemovňu – keďže všetky ostatné strany sú za mäkký brexit. Dokonca aj Konzervatívna strana sa delí na tvrdých brexitníkov a bývalých „remainerov“. A je tu aj ďalší krok – Snemovňa lordov bude klásť odpor voči dohode o brexite v konzervatívnom strihu. Podľa ústavných zvyklostí lordi neblokujú tie zámery vlády, ktoré sú v jej programovom vyhlásení. Ale Mayovej to príliš nepomôže, pretože zámerne zabezpečila, aby otázka brexitu bola len v malej miere zahrnutá do manifestu jej strany. Takže labouristicko-liberálna väčšina v Snemovni lordov, ktorú premiérka vo februári dotlačila k súhlasu so začatím rozhovorov o brexite, môže odmietnuť ňou predloženú dohodu.
Za týchto okolností by pre takúto vládu bolo možnosťou vyvolanie ďalšieho hlasovania – či už by išlo o nové všeobecné voľby alebo druhé referendum (v tomto prípade o charaktere dohody o brexite). Ťažko povedať, či by také hlasovanie dalo britským voličom aj príležitosť prehodnotiť samotný brexit. Ale aspoň by im dalo to, čo im Mayová nedala doteraz nikdy: šancu vybrať si taký druh brexitu, aký chcú.
Jacek Rostowski
Autor je poľský ekonóm a konzervatívny politik, v rokoch 2007 – 2013 minister zahraničných vecí. Narodil sa vo Veľkej Británii do rodiny poľského exilového diplomata a pôsobil v britskej diplomacii.
© Project Syndicate 2017; titulok, perex a medzititulky sú redakčné.
