Kanadské domínium, ako znel oficiálny názov, vzniklo na okraji divočiny na zlomku súčasného územia tohto dnes takého obrovského celku. Spojené štáty mali v tom čase už 37 štátov, ktoré stihli medzi sebou vybojovať občiansku vojnu. Aj preto sa Kanada považuje za akéhosi mladšieho brata USA. Kľúčom k novodobému úspechu Kanady bola jej príslušnosť k anglosaskému svetu, konkrétne priamo k Britskému impériu, a pracovité obyvateľstvo najmä európskeho pôvodu. K nemu pribúdali v mnohých vlnách noví prisťahovalci, z nich časť prichádzala aj zo strednej a východnej Európy vrátane mnohých Slovákov. Nemožno však zabúdať ani na pôvodných obyvateľov, ktorí – podobne ako v USA – nie vždy považovali svoje záujmy za dostatočne rešpektované. Vcelku je Kanada dlhodobo ekonomicky a humanitne vyspelá krajina, pre mnohých ľudí v menej šťastných končinách až určitý civilizačný vzor.
Zopár údajov o krajine a jej ekonomike
V Kanade žije 35 miliónov ľudí, ktorí vytvoria nominálne ročné HDP v priemere 40 409 amerických dolárov na jedného obyvateľa (2016). V tomto ukazovateli sa krajina radí na 15. miesto na svete (v HDP/ PPP per capita je suma vyššia, ale v poradí je nižšie). Celkové nominálne HDP krajiny v objeme 1 672 miliárd USD ju radí na 10. miesto – preto je právom aj členom klubu G20.
Kanadu dnes tvorí 10 provincií na juhu a tri federálne teritóriá na severe. Pôvodná Kanada z 1. júla 1867 zahŕňala ani nie celé dnešné územia provincií Ontario, Quebec, Nový Brunswick a Nové Škótsko. Zvyšok bol pod priamou správou Británie, ktorá ho Kanade postupne odovzdávala až do roku 1949. Koloniálne označenie „domínium“ sa formálne prestalo používať v roku 1982, avšak oficiálnou hlavou štátu je stále kráľovná Alžbeta II a nezdá sa, že by to Kanaďania chceli meniť. Voči občanom ju zastupuje generálny guvernér, výkonnú moc má federálna vláda, na ktorej čele je dnes medzinárodne známy premiér Justin Trudeau.
Pokiaľ ide o rozlohu, Kanade chýba do 10 miliónov štvorcových kilometrov len malý kúsok asi 14 000 km2. To ju zaraďuje v svetovom rebríčku hneď za Rusko. V uvedenom čísle sú započítané aj vnútrozemské vodné plochy, ktorých má najviac na svete; pravdou je, že bez nich by bola v poradí až štvrtá, za Čínou a USA. Väčšina krajiny je obývaná len riedko, jej populácia sa sústreďuje v páse pri južných hraniciach. Zaujímavosťou je, že hraničná čiara medzi Kanadou a USA je najdlhšou pozemnou hranicou medzi dvoma krajinami vôbec.
JF
Zdroj: Wikipedia
Teritoriálny vývoj Kanady
Zdroj: Golbez - Own work, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=7305188
