Antibiotiká sú účinným spôsobom liečby bakteriálnych infekcií. Ale, ako je známe, ich nadmerné používanie vedie k vývoju rezistentných kmeňov baktérií. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) bije na poplach.
„Nárast rezistencie voči antibiotikám pramení z toho, ako používame a zneužívame tieto lieky,“ povedala Dr. Suzanne Hill, riaditeľka úseku základných liekov a zdravotníckych produktov vo WHO. V júni 2017 organizácia aktualizovala svoj zoznam základných liekov a vydala nové odporúčania na používanie antibiotík.
Podľa výskumnej univerzity Technion v izraelskej Haife si infekcie s antimikrobiálnou rezistenciou (AMR) v roku 2014 vyžiadali životy viac ako 700 000 ľudí na celom svete. Len v USA si AMR vyžiadala ročné dodatočné náklady v sume 35 miliárd dolárov.
Vedci odhadujú, že každú hodinu, o ktorú sa oneskorí účinná liečba antibiotikami, klesne pravdepodobnosť prežitia pacienta so septickým šokom o 7,6 percenta. Aby taký pacient nezostal bez adekvátnej ochrany počas čakania na výsledky testov, mnohí lekári predpisujú antibiotiká so širokým spektrom účinku a vo veľkých dávkach. Práve tento jav podporuje vznik antibiotickej rezistencie. Okrem toho ovplyvňuje mikroflóru v organizme – narušuje populáciu „dobrých baktérií“, ktoré ho chránia.
Výsledky rýchlejšie a lacnejšie
Prakticky v každej nemocnici na svete sa denne vykonávajú desiatky, stovky či tisíce laboratórnych skúšok na špecifikáciu antibiotickej liečby.
„Problém je v tom, že taký test trvá veľmi dlho; treba zaslať vzorku do laboratória, nechať rásť bakteriálne kultúry v Petriho miske a potom ich analyzovať. Tento proces si vyžaduje pomerne veľkú vzorku a zvyčajne trvá aj niekoľko dní,“ upozornil Jonathan Avesar, doktorand Technionu. Nová metóda, na vývoji ktorej sa podieľa, uvedené nevýhody eliminuje.
Izraelskí výskumníci vyvinuli biočip, združujúci nekoľko stoviek mikroskopických jamiek (v ráde nanolitrov), kde v každej z nich je umiestnených zopár baktérií a špecifické antibiotikum. Po aplikácii napríklad so vzorkou moču sa indikujú druhy prítomných baktérií. Detekcia bakteriálnej reakcie sa robí s použitím fluorescenčného markera, programu na spracovanie obrazu a analýzu farieb.
„Technológia, ktorú sme vyvinuli, zmenšuje veľkosť požadovanej vzorky o niekoľko rádov, skracuje čas skenovania asi o 50 percent, výrazne redukuje priestor potrebný na testovanie v laboratóriu a znižuje náklady na každý test,“ konštatoval J. Avesar.
V rámci úvodnej štúdie testovali 12 kombinácií baktéria-antibiotikum. Vedúcou tohto výskumu je profesorka Shulamit Levenbergová, dekanka Fakulty biomedicínskeho inžinierstva Technionu.
JF/Israel21c
Mohlo by vás zaujímať:
Neberte antibiotiká zbytočne, urobte si domáci CRP test
