Inovácie sa v dnešnom svete digitálneho biznisu zvyčajne odohrávajú na samej hranici alebo aj mimo eticky prijímanej či dokonca zákonom dovolenej normy. Prípadne, vďaka úplne novým technológiám, v šedej zóne, ktorú zatiaľ prostredie nedefinovalo eticky či právne.
Chcete inovovať? Kam si trúfate zájsť?
„Pri úvahách o digitálnej transformácii sa riaditelia firiem môžu dostať do bodu, keď stoja pred otázkou: Chceme byť Uber alebo dispečing taxislužby? Alebo inými slovami: Vydali by sme sa v rámci digitálneho biznisu do šedej zóny alebo dokonca porušili zákon?“ pýta sa Tomas Nielsen, šéf výskumu spoločnosti Gartner.
Digitálny biznis definuje T. Nielsen ako vytváranie nových obchodných modelov prostredníctvom prelínania digitálneho a fyzického sveta, teda ľudí, podnikov a vecí. „Digitalizácia môže viesť k zásadným zmenám, týkajúcim sa celej firmy. Napríklad, keď sa vydavateľstvo stane dodávateľom digitálnych výučbových systémov,“ hovorí a dodáva: „Znamená to začať spoluprácu s radom úplne nových digitálnych partnerov a robiť zásadné rozhodnutia týkajúce sa napríklad vlastníctva dát.“
Ambície, návrh a realizácia
Podobné transformácie sa odohrávajú aj v iných odvetviach. Napríklad dánsky startup DoseSystem predstavil „digitálnu lekárničku“, ktorá slúži nielen na uchovanie liekov, ale tiež kontroluje ich včasné podávanie a doplňovanie. Vzali bežnú vec, domácu lekárničku, a doplnili ju o informácie a technológie. Výsledný produkt má desaťnásobnú predajnú cenu, ale pritom pre používateľa stonásobnú pridanú hodnotu.
Analytici predpovedajú, že do roku 2020 budú obchodné modely z predchádzajúcej dekády digitalizáciou pretvorené – alebo odstránené. Tri prvé fázy digitálnej transformácie obchodných modelov definujú ako:
– ambície,
– návrh
– realizáciu.
V prvej fáze (ambície) ide najmä o to, vyvolať nadšenie – vymyslieť a predviesť nové digitálne princípy. Druhá fáza je zameraná na tvorbu základného návrhu digitálneho obchodného modelu a v poslednej tretej fáze sa rieši otázka jeho uskutočnenia.
Nenechať sa rozptýliť detailmi
Jedným z hlavných úskalí je riziko odvedenia pozornosti smerom k realizačným detailom. Práca s riaditeľmi IT a digitalizácie (CIO a CDO) a s ďalšími transformačnými lídrami po celom svete naučila Tomasa Nielsena túto dôležitú zásadu: „CIO a vedúci pracovníci zodpovední za digitálnu oblasť sa musia zamerať predovšetkým na ‚čo‘ a ‚prečo‘ digitálneho biznisu ešte predtým, než sa začnú venovať otázke ‚ako‘. Ak sa CIO príliš skoro zameria na ‚ako‘, riskuje, že bude odsunutý na vedľajšiu koľaj.“
Predvídajte neočakávané a prekročte hranicu brandže
Digitálne „gény“ možno nájsť v reálnych príkladoch digitálnych produktov, služieb a transformačných projektov. Úvahy o digitálnej transformácii môžete začať tým, že sa budete pozerať okolo seba – na svojich konkurentov, na podobné podniky a trhy v iných krajinách alebo aj na iné vertikály.
„Nemali by ste sa obmedzovať na príklady a novinky z vášho vlastného odvetvia. Digitálni lídri často prekračujú hranice vertikál a trhov, podobne ako to urobil napríklad Amazon. Najprv šiel z internetového obchodu do sveta cloudových služieb a v budúcnosti pôjde dosť možno do oblastí, ako je globálna zaoceánska preprava.“ Ako ďalšie príklady môžu slúžiť švédska spoločnosť Stena (medzinárodná námorná doprava, ťažba ropy, obchod s nehnuteľnosťami, recyklácia...) či čínska Alibaba (internetový obchod a finančníctvo).
Česká a slovenská digitálna transformácia
Množstvo firiem a organizácií v Česku a na Slovensku už začalo s digitálnou transformáciou – zaviedlo digitálne procesy alebo predstavilo nové produkty a služby. Podľa nedávno publikovanej štúdie spoločnosti Gartner Digitalizácia vo východnej Európe (Going digital in Eastern Europe) sú najviac digitálne orientovanými spoločnosťami v regióne banky a poisťovne v Českej republike.
Digitálne inovácie majú široký trh pripravený aj u nás. Dospelí Slováci sa podľa údajov marketingovej spoločnosti Hootsuite dobre zžili s internetom. Používa ho 85 % obyvateľov a 82 % z nich každodenne chodí na internet zo súkromných dôvodov. 46 % Slovákov aktívne používa sociálne siete, 65 % dospelých vlastní smartfón a aktívnych SIM kariet je u nás o 35 % viac ako občanov. Väčšina z nás je teda potenciálnymi cieľmi internetového a sociálneho marketingu, ako aj možnými používateľmi digitálnych služieb, s ktorými prídu transformujúce sa firmy.
KZ/KPC
(Zostavené s využitím príspevkov, ktoré odzneli na aprílovom Seminári digitálnych implementácií v Prahe.)
