Za chyby sa platí… no nie vždy a každý
Sľuby bankových šéfov, že zmenia korporátnu kultúru a zabezpečia korektné konanie svojich zamestnancov sa príliš často nedočkali efektívneho naplnenia. V príliš mnohých prípadoch banky stále zlyhávajú pri plnení si záväzkov slúžiť svojim komunitám a verejnosti všeobecne.
Je pravda, že bankový sektor platí vysokú cenu za svoje prechmaty: pokuty, súdne spory a sprísnenie regulácií stáli dosiaľ približne 300 miliárd dolárov. Ale verejnosť platiaca dane – aj keď v tom bola nevinne – tiež musela znášať náklady, priame i nepriame. A hoci hŕstka „darebáckych obchodníkov“ (a najnovšie aj jeden manipulátor s Liborom) skončila vo väzení, bolo by príliš optimistické z toho vyvodzovať, že trestanie je dostatočné na to, aby transformovalo bankovú kultúru.
Ak majú banky a ďalšie finančné inštitúcie hrať svoju kľúčovú úlohu v podpore rastu a zamestnanosti, je nevyhnutné, aby podnikli kroky na znovuzískanie dôvery verejnosti. Ale ako?
Banky musia urobiť viac
Viac regulácie nie je nevyhnutne tá najlepšia cesta vpred. Pravidlá a normy, ktoré definujú „správnu“ a „zlú“ kultúru, presahujú dôvtip regulátorov i orgánov dohľadu. Ale tlak na vypracovanie takých pravidiel bude málo účinný, ak banky samé nepreukážu, že sa skutočne chcú popasovať s výzvou zmeny kultúry. Žiaľ, mnoho z nich do tejto chvíle ukázalo len nepresvedčivý a nesystematický prístup.
To nestačí. Nová správa, ktorú publikovala Skupina tridsiatich, ukazuje, že banky musia urobiť oveľa viac. Skutočná zmena musí mieriť k jadru každodenných operácií finančnej inštitúcie. Banky musia zmeniť kompenzačné praktiky, odmeňujúce nadmerné riziko; chrániť whistleblowerov; prijímať takých pracovníkov a školiť ich tak, aby reflektovali etické štandardy. Musia tiež zabezpečiť, aby ich predstavenstvá zohrávali aktívnejšiu kontrolnú úlohu. Som presvedčený, že ak si v minulosti riadiace orgány niektorých inštitúcií uvedomovali jasne nesprávne konanie zamestnancov – od nekorektného predaja po cenové manipulácie – mali to zastaviť.
Zmena postoja, samoregulácia a opakovanie
Aby bolo jasné: nastavenie hodnôt a formovanie novej organizačnej kultúry si vyžadujú dlhý čas a mnoho práce. Úspešná reforma predpokladá zmenu myslenia ľudí vrátane toho, že si osvoja samoreguláciu. Súčasťou tohto úsilia je písaný kódex, ktorý môže pomôcť udržať a posilniť nejakú kultúru; už len pre dôraz na komerčné výhody etického správania sa v biznise (a naopak, negatívne dôsledky jeho absencie) – ale samotný takýto kódex nestačí. Nevyhnutné sú stále korekcie a opakovanie. Zamestnanci musia inštinktívne chápať, čo sa môže robiť a čo nikdy nie. Musia prijať za svoju takú kultúru, ktorá oceňuje dodržiavanie vysoko etických štandardov správania sa.
Za týmto účelom by banky mali postaviť svoje hodnoty a firemnú kultúru do pozície neoddeliteľnej súčasti svojich personálnych rozhodnutí – pri prijímaní, prepúšťaní i povyšovaní pracovníkov. Rešpektovanie hodnôt a správanie sa tých, ktorí pracujú s bankovým rizikom, by mali mať pri posudzovaní ich ročnej výkonnosti 50-percentnú váhu. Neschopnosť zžiť sa s kultúrnymi normami vyžadovaných bankou by mal mať dopad na kariéru zamestnanca – až po jej ukončenie, v prípade nevyhnutnosti.
Regulácia zvonka
Bankové regulačné a kontrolné orgány hrajú tiež rozhodujúcu úlohu. Mali by pracovať s predstavenstvami a vrcholovými manažmentmi, aby zabezpečili, že sa zavedú a budú dôsledne uplatňovať principiálne reformy. Kľúčovou súčasťou tohto procesu by mali byť pravidelné výmeny názorov medzi úradníkmi dohľadu a bankami.
Centrálni bankári sú stále rozčarovaní z neschopnosti mnohých bánk pohnúť sa rázne vpred pri riešení vážnych vnútorných problémov spojených so správaním sa a bankovou kultúrou. Obavy už narástli do takej miery, že ďalšie odkladanie riešenia nie je možné. Buď sa banky zreformujú samy, alebo bude verejná moc v bankovníctve intervenovať ešte viac ako doteraz.
Jean-Claude Trichet
predseda Skupiny tridsiatich, bývalý prezident Európskej centrálnej banky a Banque de France
© Project Syndicate
Foto: TASR
Skupina 30 a Jean-Claude Trichet
Súkromné neziskové medzinárodné združenie Skupina tridsiatich založili v roku 1978 a združuje špičkových predstaviteľov svetového finančníctva. Deklarovanými cieľmi sú prehlbovať porozumenie v globálnych hospodárskych a finančných otázkach, skúmať dôsledky prijatých rozhodnutí a preverovať možnosti, ktoré majú k dispozícii trhoví praktici i tvorcovia politiky. Skupina vstupuje aj do politických diskusií na dôležité témy, a to uverejňovaním osobitných správ. Pravidelne vytvára expertné študijné skupiny, ktoré ponúkajú odporúčania pre prax.
Výkonným predsedom Skupiny 30 je J.-C. Trichet, ktorý v rokoch 2003 – 2011 riadil Európsku centrálnu banku. K hlavným funkcionárom patria aj bývalý šéf FED-u Paul Volcker ako emeritný predseda skupiny a predseda predstavenstva JPMorgan Chase International Jacob A. Frenkel ako šéf správnej rady. Ďalšími členmi tohto superklubu sú napríklad Mario Draghi, Leszek Balcerowicz, Paul Krugman, Timothy Geithner, Larry Summers, Haruhiko Kuroda či Ernesto Zedillo.
