V čom vidíte dôvody vzniku Energetickej únie a jej význam?
Európsku energetiku poznačilo viacero faktorov z minulosti, ktoré negatívne ovplyvnili fungovanie trhu a v konečnom dôsledku aj ceny energií pre spotrebiteľov. Ide napríklad o nadmernú závislosť od obmedzeného počtu dodávateľov, nekoordinované národné politiky, z toho plynúce prekážky v integrácii energetického trhu a nejednotný hlas v týchto záležitostiach. Maloobchodný trh nefunguje správne. Mnohé domácnosti majú obmedzenú voľnu dodávateľov energie a malú kontrolu nad svojimi nákladmi na energie. Máme vysoký počet európskych domácností, ktoré si nemôžu dovoliť platiť účty za energie. Ak má Európa transformovať svoj energetický systém, musí tak spraviť teraz.
Energetická únia nezačala na zelenej lúke. Nariadenie o bezpečnosti dodávok zemného plynu, tzv. tretí energetický balíček, smernica o energetickej účinnosti, obchodovanie s emisiami, program Horizont 2020 a mnoho ďalších iniciatív a projektov sú svedectvom doterajšej práce Európskej komisie. Významnými krokmi boli aj Rámec 2030 pre otázky zmeny klímy a energetiku a Stratégia pre európsku energetickú bezpečnosť 2014. Ale až nová energetická stratégia Únie, prijatá vo februári tohto roka, zahŕňa všetky politické iniciatívy a opatrenia, smerujúce k bezpečnosti dodávok energie, udržateľnosti spotreby a konkurencieschopnosti.
Súčasťou stratégie je akčný plán, stojaci na piatich pilieroch; ako prvé sa zvyknú uvádzať energetická bezpečnosť, solidarita a integrovaný trh s energiami. Čo si pod tým treba predstaviť?
Dnes je EÚ vôbec najväčším dovozcom energie: každý rok za ňu zaplatí viac ako 400 miliárd eur. Zníženie závislosti od dovozu si vyžaduje mnoho krokov, vrátane dôraznejšej energetickej diplomacie. Mali by sme byť schopní hovoriť jedným hlasom a vyvinúť väčší spoločný tlak na spravodlivejšie ceny i vyváženejšie trhové podmienky. Je tiež nevyhnutné pokračovať v diverzifikácii dodávok – nielen pokiaľ ide o trasy, ale aj dodávateľov. Spomeniem napríklad partnerstvo s Nórskom, ďalej tzv. Juhovýchodný koridor či Stredozemný plynový uzol.
Fungujúci vnútorný energetický trh je predpokladom na dosiahnutie všetkých cieľov efektívnym a cenovo prístupným spôsobom. Potrebné dodávky energie treba zabezpečiť spoluprácou členských štátov EÚ na základe solidarity a dôvery. To znamená dokončiť integrovaný energetický systém, kde energia slobodne prechádza cez hranice na základe princípov hospodárskej súťaže. Preto potrebujeme viac infraštruktúry, lepšie prepojenia, dobrú regionálnu spoluprácu i harmonizovanú legislatívu. To všetko chce spoločné silné investície. Aj štrukturálne eurofondy a tzv. Junckerov investičný balík môžu výrazne prispieť k financovaniu predovšetkým energetickej infraštruktúry.
Dôležitým deklarovaným cieľom novej stratégie je dekarbonizácia. EÚ by sa tiež mala stať svetovou jednotkou vo využívaní obnoviteľných energií...
Naozaj sa v tejto sfére chceme stať globálnymi lídrami. Európska únia si stanovila záväzok dosiahnuť v roku 2030 podiel spotreby energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni aspoň 27 %. To prispeje k redukcii obchodného deficitu s energetickými komoditami a obmedzí vplyv nepriaznivých javov, ako sú narušovanie dodávok a výkyvy cien. V neposlednom rade to bude mať priaznivé dopady na životné prostredie.
Mali by sme nadviazať na doterajšiu úspešnú redukciu emisií skleníkových plynov tak, aby EÚ efektívne smerovala k dosiahnutiu cieľa – redukcie emisií o 80 % do roku 2050. V tomto smere je kľúčové, aby sa podarilo ukončiť medzinárodné rokovania o otázkach klímy s cieľom dosiahnuť v tejto oblasti záväznú dohodu pre všetky krajiny medzinárodného spoločenstva. Európska komisia využíva aktívnu diplomaciu, aby sa k nášmu záväzku pridalo čo najviac krajín. Ja osobne som nedávno navštívil Srbsko, Demokratickú Republiku Kongo, Senegal a Juhoafrickú republiku. Tento záväzok prispeje tiež k tvorbe nových pracovných miest v rozvíjajúcich sa sektoroch energetiky a podporí rast inovačných technológií.
Inovácie a efektívna spotreba – resp. jej regulácia – sú ďalšími piliermi akčného plánu. Ako ich vnímate?
Bez nových technológií a riešení sa nepohneme ani v energetike. Ďalšie investície do výskumu a inovácií sú prospešné nielen na dosiahnutie cieľov EÚ 2020, ale aj z hľadiska podpory našich ekonomík. Vysoko výkonné, nízkonákladové a „bezuhlíkové“ technológie sú perspektívnym prostriedkom na presadenie sa na trhu. Len s kompaktnou a integrovanou podporou inovácií môžeme zaujať popredné miesto na medzinárodnej scéne.
Pokiaľ ide o reguláciu dopytu, ten môžeme temer okamžite ovplyvniť zvýšením energetickej efektívnosti – preto na ňu musíme hľadieť ako na ,,prvý zdroj“ energie. To v praxi znamená energeticky efektívne budovy, výrobky i dopravu. Verím, že práve vďaka Energetickej únii budeme môcť zvýšiť energetickú účinnosť budov, pretože práve na vykurovaní a chladení strácame najviac peňazí. Pozitívnu rolu by mala zohrať pripravovaná európska stratégia vykurovania a chladenia spolu s ďalšími iniciatívami tzv. inteligentných miest, ako aj Dohovor primátorov a starostov. Výsledok prispeje nielen k vyššej energetickej bezpečnosti, ale – za predpokladu primeraných cien – podporí aj konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.
Čo vyplýva v najbližšom období z akčného plánu – aj pre Slovensko?
V tomto roku sme začali pracovať na opatreniach pre elektrický trh, na revízii nariadenia o bezpečnosti dodávok zemného plynu, revízii energetického balíčka obnoviteľných zdrojov, revízii systému obchodovania s emisiami, stratégii EÚ pre vykurovanie a chladenie, druhom zozname tzv. projektov spoločného záujmu, ktoré sú určené na uľahčenie procesu budovania projektov v oblasti infraštruktúry s osobitným významom. Medzi projekty z prvého kola boli zahrnuté napríklad Gönyű-Gabčíkovo – prepojenie elektriny s Maďarskom a tiež prepojenie plynovodu medzi Poľskom a Slovenskom.
Slovensko je výrazne orientované na jadrovú energiu. Neprotirečí to z dlhodobého hľadiska deklarovaným cieľom v rámci EÚ?
Každá krajina má právo vybrať si vlastný energetický mix. Jadrová energetika produkuje takmer
30 % elektrickej energie EÚ a angažuje sa v nej polovica členských štátov. Podľa scenárov do roku 2030 bude jadrová energia pri výrobe elektriny naďalej zohrávať dôležitú úlohu.
Cieľom politiky Únie v tejto oblasti je zabezpečiť, aby členské štáty, ktoré sa rozhodnú pre jadrovú energiu, dodržiavali najvyššie normy bezpečnosti, ochrany pred žiarením a nakladania s odpadom.
Ako na Slovensku zabezpečiť vyšší podiel obnoviteľných zdrojov energie?
V súčasnosti výrazne poklesli náklady na novú veternú a fotovoltickú kapacitu, z veľkej časti aj vďaka záväzku EÚ v tejto oblasti. Pokročila tiež reforma systémov podpory v záujme ich ďalšieho znižovania. Obnoviteľné zdroje sa stávajú konkurencieschopné s inými zdrojmi a našou snahou je podporovať výrobu energie z nich tak, aby nedeformovali vnútorný trh s energiou. Investori aj občania musia veriť, že každá schéma podpory, ktorej sa zúčastnia, je udržateľná v dlhodobom horizonte.
Aké konkrétne benefity nám prinesie Energetická únia?
Slovensko a jeho občania budú priamo ťažiť zo zvýšenej transparentnosti, bezpečnosti dodávok a posilnenia úlohy EÚ na celosvetovom trhu so zemným plynom. Budú sa využívať energetické prepojenia s Českou republikou, Maďarskom a Poľskom. Dokončenie spoločného vnútorného trhu s energiou a vytvorenie dostatočných cezhraničných kapacít ďalej zvýši konkurenciu v predaji a distribúcii elektriny a zemného plynu. Z toho budú slovenskí spotrebitelia jednoznačne profitovať.
Vďaka opatreniam v rámci Energetickej únie určite zvýšime aj energetickú účinnosť budov.
Nepomohla k vzniku Energetickej únie aj nestabilita na Ukrajine a obavy zo zastavenia dodávok plynu?
Myslím si, že nás do nej tlačia najmä ekonomické dôvody, zachovanie konkurencieschopnosti Európy, sociálnych štandardov, ale aj otázky bezpečnosti. S nástupom klimatických zmien sa pojem energetiky rozšíril o oblasť dopravy, obchodných vzťahov, štátnej pomoci, regionálnej politiky a podobne. Vývoj na Ukrajine zasa posilnil politický rozmer problematiky a Energetická únia má tak bezprecedentnú podporu zo strany všetkých členských štátov, ale aj mimovládnych organizácií či priemyslu. Všetci sa zhodujú v potrebe hĺbkovej transformácie energetického systému Európy.
Pripravil: DT
Foto: EK, TASR
JUDr. Maroš Šefčovič, PhD.
Je slovenským kariérnym diplomatom. V máji 2014 bol zvolený za člena Európskeho parlamentu a nominovaný za zástupcu Slovenska v Európskej komisii, kde pôsobí od 1. novembra 2014 ako jej podpredseda pre Energetickú úniu. V predchádzajúcom období pôsobil ako podpredseda EK pre medzinštitucionálne vzťahy a administratívu (2010 – 2014), eurokomisár pre vzdelávanie, kultúru a mládež (2009 – 2010), veľvyslanec a stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri Európskej únii (2004 – 2009), veľvyslanec SR v Izraeli a diplomat v Kanade a Zimbabwe. Je ženatý, má tri deti.
