Životopisy sa zvyčajne vydávajú až po smrti dotyčného človeka. Literárna hyperbola môže všeličo dokresliť, vyretušovať či vymaľovať vhodnejšou farbou. Imrich Béreš však bilancuje svoj život ešte ako činorodý zrelý muž. Pretože je čo bilancovať. Aj bez zveličovania a prifarbovania. Lebo jeho život bol bohatý, radostný a plný víťazstiev. Nezriedka však býval aj smutný, krutý, beznádejný a vyplnený nezmerateľnými bolesťami a smútkami.
Imrich Béreš zostal napriek tomu šťastným človekom. Azda preto, lebo sa vlastnú bolesť vždy pokúšal premeniť na radosť iných. Smrť účinkovala v jeho okolí akosi pričasto, no nezlomila ho. Po každej jej bezohľadnej návšteve našiel silu znova sa usmievať. A pomáhať druhým. Nie preto, že na to mal, ale preto, že v sebe vždy nosil to, čo doňho vštepili rodičia: V živote sa netreba pozerať len na seba, ale aj okolo seba.
A presne o tom je jeho autobiografia Keď život skúša, v ktorej sa zameral hlavne na svoje tri piliere: bankovníctvo, politika a folklór. Venuje sa aj súkromnému životu, v ktorom ho postretli obrovské tragédie, no dokázal sa pozviechať. Pretože keď život skúša, musíte byť pripravený zvládnuť to. Len tak dokážete napredovať...
„Bol veľmi dobrý interpret ľudového tanca a srdcom aj dušou skutočný folklorista. Bol aj mojím študentom na VŠMU,“ prezradil o ňom dnes už zosnulý prof. Štefan Nosáľ, ktorý bol umeleckým šéfom a choreografom. Folklóru ostal verný až dodnes, aj keď sa jeho profesijný život rozbehol celkom iným smerom. Folklór nielenže obdivuje, ale mu aj štedro pomáha.
Autobiografiu Keď život skúša napísal spoločne s Táňou Veselou, novinárkou a šéfredaktorkou.
Lucia Čarná, IKAR
