Ako hodnotíte stav podnikateľského prostredia na Slovensku – aj vo svetle častej kritiky našich podnikateľov? Aké budú vaše kroky v tejto oblasti?
Ministerstvo hospodárstva si uvedomuje, že v podnikateľskom prostredí existujú aj nedostatky, ktoré ovplyvňujú podnikateľské aktivity. V čase konsolidácie verejných financií bola vláda nútená prijať množstvo opatrení, ktoré zlepšili príjmy do štátneho rozpočtu a tým pádom boli výdavky na zlepšovanie podnikateľského prostredia čiastočne obmedzené.
Na druhej strane, hodnotenia podnikateľského prostredia zo strany medzinárodných inštitúcií sú v porovnaní s okolitými krajinami pozitívne. Napr. v rebríčku Svetovej Banky „Doing Business“ za ostatný rok obsadilo Slovensko 37. miesto spomedzi 189 hodnotených krajín. V rámci V4 sme sa umiestnili na druhom mieste za Poľskom, pred ČR i Maďarskom.
Pokiaľ ide o moje súčasné pôsobenie vo funkcii ministra, uvedomujem si, že mám k dispozícii kratší čas, len niekoľko mesiacov, ktoré nás delia od parlamentných volieb. To znamená o. i. už len pár zasadnutí parlamentu, a teda obmedzené možnosti v oblasti legislatívnych návrhov.
Z celkového pohľadu mi ide o to, pomôcť zlepšiť celkovú kultúru dialógu medzi vládou, politickou sférou a podnikateľským prostredím v rámci tejto krajiny. Chceme, aby sa ešte viac rozvinuli tie iniciatívy, ktoré začali moji predchodcovia – ako napríklad podpora startupov. Jedným z najcitlivejších je problém administratívneho zaťaženia podnikateľov. Je tu príliš veľa predpisov a regulácií, ktoré sú v niektorých oblastiach neprimerané a zbytočné, takže často brzdia podnikateľské aktivity.
V roku 2014 sme na MH SR realizovali podrobnú analýzu platných právnych predpisov a následne spočítali, že pre podnikateľov z nich vyplýva vyše 4 000 informačných povinností. Celkové administratívne náklady podnikateľského prostredia sme vyčíslili na 2,67 miliardy eur.
Boli už prijaté opatrenia na zlepšenie tohto stavu? Alebo ešte len budú?
V priebehu prvého polroku 2015 vypracovalo ministerstvo „Návrh opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia a zníženie administratívnej záťaže podnikateľov". Obsahuje vyše 60 opatrení, ktoré vychádzajú z podnetov samotných podnikateľov.
Dobrým príkladom doterajších opatrení sa ukázalo zjednodušené začatie podnikania prostredníctvom jednotných kontaktných miest, a tiež zavedenie elektronického systému Sociálnej poisťovne, kde si samostatne zárobkovo činné osoby môžu overiť informácie o preplatkoch alebo nedoplatkoch.
S účinnosťou od prvého januára 2017 vstupuje do platnosti nová forma obchodnej spoločnosti, jednoduchá spoločnosť na akcie. Má prispieť k zjednodušeniu zakladania podnikov a najmä k zjednodušeniu vykonateľnosti záväzkov, upravujúcich vzťahy medzi akcionármi.
Často počuť, že vláda podporuje len veľkých hráčov. Neopomínate malé a stredné podniky?
Naše ministerstvo dlhodobo podporuje malé a stredné podniky a plánuje v tom aj naďalej pokračovať, najmä v osvedčených programoch podpory poradenstva a vzdelávania, ale aj poskytovania mikropôžičiek. Máme sa však i schémy a programy, ktoré reagujú na súčasné trendy, ako je podpora internetovej ekonomiky a startupov.
Prostredníctvom Slovak Business Agency by mali byť začínajúci podnikatelia schopní ekonomicky vhodnejšie nastaviť svoje zámery, a tak eliminovať svoje riziko. Cieľom je napomôcť takým, čo nepodnikajú viac ako tri roky, osobitne mladým ľuďom a absolventom škôl, pri komercionalizácii ich inovatívnych nápadov.
Startupy sú potenciálne dôležité pre budúci rast. Akými formami podporujete túto osobitnú kategóriu podnikov?
V rámci programu pre startupy sú to viaceré veci, ako poskytovanie informácií a špecializovaného poradenstva, vzdelávacie aktivity, účasť na domácich a medzinárodných startup podujatiach, sprostredkovanie stretnutí s investormi a potenciálnymi obchodnými partnermi či pomoc pri tvorbe štúdií realizovateľnosti.
Ako najzaujímavejšie sa mi javí sprostredkovanie stáží vo svetových vedecko-technologických centrách, napr. Silicon Valley. Tento druh pomoci začínajúcim podnikateľom je v súčasnosti podporovaný len zo štátneho rozpočtu, s predpokladom na ďalšie dva roky. Ďalšia forma pomoci je možná z programu Podpora inovačných projektov v rezorte MH SR.
Keďže ide o prostriedky priamo z vášho rezortu, mohli by ste byť konkrétnejší? Koho môžete podporiť a v akej výške?
Ide o dve schémy pomoci: na podporu spolupráce podnikateľských subjektov a vedecko – výskumných pracovísk formou inovačných voucherov a na podporu priemyselných klastrových organizácií. V prvom prípade je celková nominálna hodnota vouchera pre podnikateľské subjekty s počtom zamestnancov do 250 vrátane vo výške 5-tisíc eur, pre subjekty s väčším počtom zamestnancov 10-tisíc eur.
Oprávnenými v druhej schéme sú projekty neinvestičného charakteru zamerané na vzdelávanie, prezentáciu klastrových organizácií a ich členov v SR i v zahraničí, a to formou účasti na informačných podujatiach a výstavách, tvorbou spoločnej expertnej bázy, technologických máp, stratégie, expertnými činnosťami a zabezpečením účasti klastrových organizácií v medzinárodných projektoch a sieťach. Najnižšia výška jednej dotácie je 10-tisíc eur, najvyššia dvojnásobok.
To sú súčasné možnosti. Môžu startupy očakávať v blízkej budúcnosti ešte viac?
V júni prijala vláda „Koncepciu na podporu startupov a rozvoj startupového ekosystému“ s komplexným návrhom 18 opatrení, zameraných na rozvoj inovatívnych spoločností v SR. Opatrenia možno zaradiť do troch oblastí: podpora podnikateľského prostredia, rozvoj startupového ekosystému a financovanie startupov.
Od budúceho roka budú môcť startupy využívať trojročné prázdniny z platenia daňových licencií. Počíta sa aj s legislatívou, ktorá zastreší zakladanie jednoduchej akciovej spoločnosti. Cieľom bude dosiahnuť optimálne nastavenie spolužitia investorov a zakladateľov startupov v jednej spoločnosti, podporiť rozvoj rizikového financovania, potrebného pre startupy, a vytvorenie investičného prostredia, ktoré bude ponúkať ochranu investície.
Navrhované opatrenia by mali tiež zlepšiť prístup startupov k alternatívnym zdrojom financovania. Prostredníctvom nového programu bude štát spolufinancovať investície tzv. anjelských investorov do startupov. Ak takýto investor vloží kapitál do začínajúceho podniku, štát k tejto investícii doloží určité percento – bez nároku na podiel v tomto startupe.
Myslí koncepcia aj na podporu vzdelávania a medzinárodný rozmer?
Tretina opatrení je zameraná na oblasť vzdelávania tak, aby sa zvýšila finančná a podnikateľská gramotnosť a aby podporu pri podnikaní formou grantov mohli využívať aj študenti vysokých škôl.
Koncepcia chce podporiť aj aktivity našich startupov v zahraničí. Posilnili sme preto v tejto téme našu spoluprácu v rámci V4 – aj z dôvodu nášho súčasného predsedníctva. Prístup slovenských startupov do globálnych centier technológií a inovácií je nevyhnutným predpokladom úspechu.
Chceme tiež zatraktívniť prostredie SR zahraničným investorom a expertom, ktorí tu budú mať záujem podnikať. Tzv. startup víza majú slúžiť presne na tento účel a ponúknu zjednodušený mechanizmus udelenia prechodného pobytu v SR za účelom podnikania.Navrhované opatrenia budú môcť slovenské spoločnosti využiť už v roku 2016.
Môžete komentovať ohlásený príchod štvrtej automobilky na Slovensko? Čo prinesie pre slovenské hospodárstvo?
Rád by som sa ako minister hospodárstva pochválil, ale obsah dokumentu, podpísaného na úrovni predsedu vlády so spoločnosťou Jaguar Land Rover, je po dohode oboch strán dôverný. Teraz budú pokračovať vzájomné rokovania a ďalšie detaily zverejníme, keď to bude možné. Ale okrem rokovaní sa pracuje aj na štúdii realizovateľnosti. Ak sa nám túto významnú investíciu podarí získať, bude mať nepochybne na našu ekonomiku pozitívny dopad.
Na budúci rok bude SR po prvýkrát predsedať Európskej únii. Aké témy presadzuje do agendy nášho predsedníctva rezort hospodárstva?
Hlavnými prioritami rezortu v tejto súvislosti predovšetkým budú: oblasť energetiky, s dôrazom na synergiu medzi energetickou politikou a politikou zmeny klímy; zvýšenie energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti; priemyselná politika a podporné opatrenia zamerané na zlepšenie konkurencieschopnosti EÚ – so zreteľom na automobilový, elektrotechnický, oceliarsky, energeticky náročný priemysel a podporu inovácií.
Pozornosť chceme venovať sprehľadneniu a zjednodušeniu legislatívy v oblasti lepšej regulácie. Nemenej dôležitou prioritou bude úspešné ukončenie dohody o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve medzi EÚ a USA.
Práve táto dohoda, známa pod skratkou TTIP, vyvoláva rôzne reakcie i emócie. Akým spôsobom sa na rokovaniach zúčastňuje váš rezort a aké zámery prioritne presadzuje?
Slovensko sa rokovaní priamo nezúčastňuje, nakoľko spoločná obchodná politika je v kompetencii EÚ. O čiastkových výsledkoch sme však pravidelne informovaní a vplývame na formovanie spoločných pozícií. Máme prirodzený záujem, aby konečná dohoda zohľadnila naše priority a bola prínosom pre našu ekonomiku. MH SR ako gestor dohody konzultuje prípravu stanovísk s ústrednými orgánmi štátnej správy, výrobnými a podnikateľskými zväzmi, ako aj so širšou odbornou verejnosťou.
Najväčší potenciál vidíme v regulačnej oblasti, ktorá je kľúčovou pre automobilový sektor, ale i strojárstvo. Za dôležité považujeme zachovať legislatívu a vysoké štandardy EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa, zdravia, práce a životného prostredia. S ohľadom na nižšie ceny energií v USA aktívne presadzujeme, aby neboli znevýhodnené naše malé a stredné podniky. Za dôležitú súčasť budúcej dohody považujeme mechanizmus riešenia sporov medzi investorom a štátom – ISDS. Jeho zapracovanie do dohody by nahradilo existujúci zastaraný právny rámec, ktorý vychádza z bilaterálnej dohody s USA ešte z roku 1991.
Treba pripomenúť, že cieľom dohody je vytvorenie najväčšej zóny voľného obchodu. Preto budí mimoriadnu pozornosť a bude dôležité, ako v Európskom parlamente, v 28 členských štátoch EÚ, ale aj v samotných USA vyhodnotia jej záverečný text.
Pripravili: Juraj Filin a Drahotín Tarasovič
