Okrem nich, samozrejme, aj veľké množstvo poslancov krajských zastupiteľstiev. Čo znamená obsadenie týchto funkcií pre bežného občana? Z formálneho hľadiska pre niekoho nie až tak veľa. Krajské samosprávy majú svoj zoznam kompetencií, ktoré im posunula centrálna moc prostredníctvom príslušných zákonov. V zásade tam patrí starostlivosť a organizácia časti školstva v kraji (stredné školy), regionálnej verejnej dopravy, krajských nemocníc a ďalších zdravotníckych, ako aj sociálnych zariadení. Kraje sú oprávnené čerpať z eurofondov na projekty podporujúce ich rozvoj.
Nuda pre voliča?
Áno, uvedené kompetencie sú dôležité, ale prax ukazuje, že pre väčšinu voličov to je dosť nuda; príliš ich netrápia rozdiely v tom, ako riadia nemocnice a prideľujú autobusové licencie pravica, ľavica, zelení alebo modrí. Ide zväčša o praktické veci, zastupiteľstvá sú pestré – navzájom sa skontrolujú a veľa sa tam pokaziť nedá, myslia si. Nízka voličská účasť hovorí za všetko: pri minulých krajských voľbách v roku 2013 hlasovalo v celoslovenskom meradle iba 20,11 % oprávnených voličov. Týchto dvadsať percent, v skutočnosti ani nie 900 000 voličov, dostalo do poslaneckých a županských kresiel rôzne typy politikov. Podaktorí z nich sa teraz kadekomu nepáčia a možno aj tí voliči, ktorým sa vtedy nechcelo do volebnej miestnosti, by teraz boli ochotní vyjsť proti nim protestovať do ulíc. A nielen proti nim osobne, ale aj proti politike strán, ktoré ich nominovali.
Kraje sú časť veľkého obrazu
V tom je pointa: funkcie obsadzované v samospráve našich ôsmich krajov sú pevnou súčasťou slovenského politického systému. Podobne, ako to vidíme aj na komunálnej úrovni, najvýraznejšie postavy z regiónov sa presadzujú a často v ďalšom „úväzku“ (zväčša ako poslanci parlamentu) pôsobia aj na národnej úrovni. Prísť 4. novembra do volebnej miestnosti a spolurozhodovať o vedení vlastného kraja teda znamená posilniť na celoštátnej úrovni stranu, ktorej odovzdám hlasy. Alebo, naopak – odsunúť dozadu tých, ktorých by som vo vedení kraja ani štátu radšej nevidel. Veľmi jednoduché. Dodajme, že každý volič vyberá svojich favoritov na dvoch lístkoch – na jednom predsedu kraja, na druhom poslancov (v počte stanovenom pre jeho volebný obvod). Pri voľbe predsedu kraja je tu oproti minulým voľbám významná zmena: volič má, takpovediac, iba jeden výstrel – županom sa stane kandidát s najväčším počtom hlasov v prvom kole; druhé kolo sa už nikde konať nebude.
RED
