Vaše aktivity sa sústreďujú na projekt prepájajúci využitie geotermálnej energie a dnes už klasických obnoviteľných zdrojov. V rámci neho ste žiadali o príspevky z eurofondov na výskum, ale neboli ste v tom úspešní. Ako by ste to zhodnotili?
Netransparentný prístup k eurofondom je len vrchol ľadovca. Zámer Slovenskej republiky v oblasti energetiky je v deklaratívnej rovine v súlade so zámerom EÚ. Pritom z mnohých indícií je zrejmé, že Slovensko dnes nemá reálny plán na prechod k obnoviteľným energetickým zdrojom – a je tiež známe, že slovenský aplikovaný výskum je predmetom nevídaných akrobatických predstavení v réžii Výskumnej agentúry ministerstva školstva. Keď bližšie analyzujeme dve posledné výzvy, zacielené na spoluprácu medzi priemyslom a akademickou obcou, musíme skonštatovať, že Výskumná agentúra jednostranne podporila projekty, ktoré nie sú zamerané na oblasť energetiky a pravdepodobne nie sú ani žiadnym reálnym aplikovaným výskumom.
Dodajme, že deficit plánovania, o ktorom hovoríte, máme v čase, keď celý svet považuje riešenie energetických a ekologických problémov za úplne zásadnú prioritu.
Presne tak. S ohľadom na snahu EÚ o tzv. dekarbonizáciu energetického systému považujem stav na Slovensku v tejto oblasti za veľké fiasko. Sme jedným z najväčších znečisťovateľov ovzdušia a levím dielom prispievame ku globálnemu otepľovaniu. Európska únia sa formou SET Planu – teda plánu Strategických energetických technológií – už niekoľko rokov snaží o prijatie opatrení na obmedzenie spaľovania fosílnych palív a ich nahradenie energiou z obnoviteľných zdrojov. A Slovensko je jednou z mála členských krajín, ktorá nemá žiadnu konkrétnu predstavu a ani stratégiu na realizáciu cieľov tohto plánu.
Vráťme sa k problému Výskumnej agentúry a vašich neúspešných žiadostí o dotáciu z eurofondov. Dnes už ide o súčasť široko medializovanej kauzy, na konci ktorej bolo odstúpenie ministra školstva. Vy ste prispeli zverejnením niektorých svojich skúseností a informácií v médiách, proti rozhodnutiam Výskumnej agentúry ste sa odvolávali a podrobili kritike celý systém schvaľovania. Ako to celé bolo z vášho pohľadu?
Pri posudzovaní činnosti Výskumnej agentúry je potrebné rozlíšiť minimálne dva uhly pohľadu. V prvom rade sa treba zaoberať slovenským aplikovaným výskumom vo všeobecnosti a v druhom rade je potrebné analyzovať spôsob, akým Výskumná agentúra aplikuje výskumné ciele do reálneho života.
V predchádzajúcom programovom období boli na Slovensku financované a vybudované výskumné centrá. Budovali sme ich my, priemyselníci, spoločne s vysokými školami – v nádeji, že túto kapacitu použijeme ako páku na dosiahnutie výskumných cieľov v podmienkach medzinárodnej konkurencie. V našom prípade išlo o dve výskumné centrá: v Nových Zámkoch a Kysuckom Novom Meste, ktoré sme spoločne vybudovali s STU. Na ich infraštruktúru išli milióny eur. Na naše veľké prekvapenie neboli takto vybudované centrá podporené v ich pokračujúcej činnosti. No a keď sme následne analyzovali, kto získal prostriedky na výskum, tak sme boli znova prekvapení, pretože bolo jasné, že prevažná väčšina podporených žiadateľov nikdy výskum nerealizovala, nemá zabezpečené výskumné prostredie a nemá ani výskumné ciele, ktoré by sa dali nazvať výskumnou ambíciou.
A to vás motivovalo k vystúpeniam v médiách; dokonca ste naznačili pokus o korupciu vo vzťahu k vašej osobe.
Nie naznačil, ale celkom jasne som to povedal, a za tým si stojím. Ďalším a ešte väčším prekvapením boli totiž výsledky analýzy hodnotiteľov tých projektov, ktoré v danej výzve boli úspešné. Človek potom nemusel byť detektívom, aby pochopil, že celý proces hodnotenia bol zmanipulovaný v prospech dopredu určených „víťazov“. Je šokujúce, že preukázateľné porušenie zákona v tomto prípade nijakým spôsobom nevyvolalo záujem orgánov činných v trestnom konaní.
Aký by mal byť podľa vás postup?
Jediné, čo ako krajina, ktorá odhalí korupciu v procese hodnotenia, môžeme urobiť, je zrušiť obidve predmetné výzvy, vyhlásiť nové a požiadať európske spoločenstvo o pomoc s nezávislými hodnotiteľmi. Myslím si tiež, že ak orgány činné v trestnom konaní chcú znovu získať dôveru obyvateľstva, tak táto kauza musí byť dôkladne prešetrená a osoby, ktoré spôsobili Slovenskej republike a žiadateľom rozsiahle škody, by mali za to niesť hmotnú zodpovednosť.
Kauza zdôraznila problém zanedbávania koncepčného rozvoja vedy a výskumu na Slovensku. Súhlasíte?
Veda a výskum sú príliš dôležitou oblasťou a jej posudzovanie jedným ministerstvom; ako vidno, vytvára rozsiahle riziká pre našu spoločnosť a jej budúcnosť. Výsledkom vedy a výskumu sú poznatky, ktoré sú chrbticou inovačných procesov v hospodárstve. V iných krajinách, kde si politická elita skutočne uvedomuje význam vedy a výskumu, sú zriadené koordinačné ministerstvá nesúce zodpovednosť za inovačný proces v danej krajine. Žiaľ, slovenská politická elita s jej štruktúrou nie je výsledkom dlhodobého procesu tvorby reprezentatívnej elity.
Tých, ktorí sú k úrovni slovenských politikov kritickí podobne ako vy, je veľa; pripisujú im koristnícky prístup a motívy.
Slovenská politická scéna je výsledkom dlhoročného politického tápania rôznych skupín, ktoré sa pokúšajú zastupovať v prvom rade svoje záujmy a až v druhom rade záujmy Slovenska ako štátu. Záujmy vlastných voličov ich v podstate zaujímajú iba v období volieb. Táto smutná realita je základným problémom našej politiky. V takomto prostredí je tvorba štátnej a hospodárskej doktríny druhoradá – takže do politiky vstupujú najmä ľudia, ktorí vidia štátny rozpočet ako vlastnú ekonomickú príležitosť. Keď počet takýchto politických dobrodruhov presiahne určitú hranicu, potom dochádza – cestou neformálnych štruktúr – k rozsiahlemu skorumpovaniu štátnych štruktúr, vytvorených pôvodne na ochranu občanov a štátu. Takto potom postupne rastie nedôvera voči politickej elite.
Čo by sa dalo považovať za vaše podnikateľské krédo? Akými manažérskymi princípmi sa riadite?
Moja životná skúsenosť sa dá zhrnúť do pár poznatkov: treba si stanoviť reálne ciele, treba tieto ciele komunikovať a finančne zabezpečiť. Najviac je však potrebné pracovať v prostredí, ktoré chápe a podporuje tých, ktorí chcú niečo dosiahnuť. Žiaľbohu, musím priznať, že na Slovensku takéto prostredie ešte nemáme a aktívne vyháňame našich ľudí za hranice, pretože chamtivosť tých, ktorí prerozdeľujú verejné zdroje, akoby nemala limity. Jánošík nie je mojím hrdinom, pretože nielen kradol a pil. Nakoniec skončil na šibenici a ako negatívny hrdina by mal byť mementom pre tých, ktorí dnes pod rúškom národného pátosu okrádajú vlastných občanov. Necítim sa doma v kancelárii premiéra, kde visia valašky a opasky.
red
