Zákonodarca v snahe eliminovať tieto negatíva pristúpil k prijatiu návrhu zákona, ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Novela zákona je účinná od 1. januára 2018. Hlavnými bodmi novely sú zamedzenie nepoctivých fúzií (zlučovanie) obchodných spoločností, posilniť zodpovednosť štatutárnych orgánov obchodných spoločností. Novela ovplyvnila aj trestný zákon.
Obchodné tajomstvo a následky jeho porušenia
Novela Obchodného zákonníka zaviedla nové pojmy ako majiteľ obchodného tajomstva, rušiteľ a tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu. Ide o premietnutie preberanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 216/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (ďalej len „smernica“). Cieľom smernice bolo vnútroštátne stanoviť, ktoré konanie a praktiky sa majú, resp. nemajú považovať za neoprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie tajomstva.
Obchodný zákonník v súvislosti s obchodným tajomstvom zavádza nové právne prostriedky využiteľné pri porušovaní obchodného tajomstva nad rámec tých, ktoré možno všeobecne uplatniť pri nekalej súťaži, ako aj pri porušovaní obchodného tajomstva.
Konkrétne ide o špecifickú právnu úpravu neodkladných opatrení odlišnú od tých, ktoré sú v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Je to prvok prevencie voči následkom veľkého rozsahu, ktoré môže konanie majúce znaky porušenia obchodného tajomstva spôsobiť. Zabráni sa tým vzniku ďalších škôd už pred právoplatným rozhodnutím vo veci a môže tak byť veľmi účinným a flexibilným nástrojom proti porušovaniu obchodného tajomstva. Ďalej sa zavádzajú tzv. nápravné opatrenia, ktoré súd môže uložiť pri rozhodnutí vo veci samej, ak rozhodne o tom, že právo k obchodnému tajomstvu bolo porušené. Namiesto nápravných opatrení môže súd v určitých prípadoch uložiť rušiteľovi povinnosť poskytnúť majiteľovi obchodného tajomstva peňažnú náhradu.
Ako výchovný prostriedok sa zavádza možnosť súdu zverejniť rozhodnutie súdu, ktorým bolo vyslovené porušenie obchodného tajomstva a to vtedy, ak sa to javí za potrebné vzhľadom na závažnosť porušenia obchodného tajomstva a keď je potrebná reflexia verejnosti na také porušenie. To, po akú dobu a kde bude rozsudok zverejnený, stanoví súd, pričom tak robí na základe vlastnej úvahy s ohľadom na zásadu primeranosti berúc do úvahy hodnotu obchodného tajomstva, vplyv porušenia a pravdepodobnosť ďalšieho neoprávneného využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva.
Štatutárny orgán
Novela zákona upravuje situáciu, kedy ostala spoločnosť bez jediného zapísaného štatutárneho orgánu po dlhšiu dobu. Povinnosť podať návrh na konkurz zákonodarca
ukladá tomu, kto ako jediný štatutár vykonával funkciu naposledy. Táto osoba sa podaním tzv. dlžníckeho návrhu vyhne prípadnej zodpovednosti za škodu, ktorá by nepodaním návrhu na konkurz mohla ostatným subjektom vzniknúť. Bývalému členovi štatutárneho orgánu sa taktiež kladie povinnosť po dobu jedného roka od zániku funkcie poskytnúť súčinnosť orgánom verejnej moci, ktoré oň požiadajú, čo zákonodarca odôvodnil potrebou prevencie pred prípadnou ujmou, ktorú by mohla spoločnosť utrpieť. Novela upravuje štatutárny orgán obchodnej spoločnosti aj v súvislosti s tzv. „de facto“ štatutármi, ktorí majú po novom rovnakú zodpovednosť a povinnosti ako tzv. „formálni“ štatutári. Tretie osoby sa tak môžu obrátiť priamo na tieto osoby a požadovať od nich prináležiace nároky či iné plnenia tak, ako to môžu urobiť voči „formálnemu“ štatutárovi.
Existenciu tzv. „de facto“ štatutárov zapríčinila deklaratórna povaha zápisu štatutárneho orgánu do obchodného registra.
Zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie spoločnosti
Novela zlepšuje ochranu práv veriteľov a spoločníkov spoločností, ktoré prechádzajú zlúčením, splynutím alebo rozdelením s úmyslom vyhnúť sa povinnostiam pri mechanizme likvidácie, resp. konkurze spoločnosti. Zákonodarca ustanovil určité podmienky, ktoré musí spoločnosť spĺňať, aby sa mohla zúčastniť zlúčenia, splynutia či rozdelenia.
Predpokladá sa dobrá kondícia spoločnosti; konkrétne hodnota vlastného imania nástupcu nesmie byť záporná, nástupnícka alebo zanikajúca spoločnosť nesmie byť v likvidácii, nemôžu voči nej pôsobiť účinky vyhlásenia konkurzu a nesmie sa viesť voči nej konanie o jej zrušení alebo nemôže byť súdom alebo rozhodnutím súdu zrušená. Ak by tieto podmienky boli porušené, zakladá sa zodpovednosť členov orgánov spoločnosti smerom k veriteľom za škodu, ktorú im porušením podmienok spôsobia.
Obchodný podiel
Ďalšiu reštrikciu novela zavádza do mechanizmu prevodu obchodného podielu, ktorý už nie je možný, na iného spoločníka alebo inú osobu, ak sa voči spoločnosti vedie konanie o zrušení, ak je spoločnosť zrušená súdom alebo na základe rozhodnutia súdu alebo ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz.
Na druhej strane, prevod obchodných podielov sa odbremenil od povinnosti preukázať súhlas správcu dane podľa osobitného predpisu v prípade, ak ide o spoločníkov, ktorí nie sú evidovaní v zozname daňových dlžníkov.
Zjednodušené zakladanie s. r. o.
V súvislosti so spoločnosťou s ručením obmedzeným sa uľahčil proces zakladania spoločnosti v prípade, ak sú zakladajúcimi osobami osoby, ktoré nie sú vedené v zozname daňových dlžníkov alebo dlžníkov Sociálnej poisťovne. Súhlas správcu dane už nie je potrebný, avšak súd si túto skutočnosť sám pri zápise preverí.
Čo sa týka osôb, ktoré sú zapísané v zozname daňových dlžníkov alebo dlžníkov Sociálnej poisťovne, avšak ich dlh medzičasom zanikol a doposiaľ nedošlo k aktualizácii zoznamov, môžu tieto osoby súhlasom správcu dane preukázať splnenie podmienok na založenie spoločnosti.
Trestný zákon
Novelou sa mení a dopĺňa aj zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, v ktorom pribudla skutková podstata nového trestného činu, a to nekalej likvidácie. Zákonodarca ju mieni aplikovať na prípady tzv. bielych koní, ako aj na osoby participujúce na konaní v súvislosti s prevádzaním majetkovej účasti na právnických osobách na biele kone. Spáchať daný trestný čin môže akákoľvek trestne zodpovedná osoba, ktorá naplní skutkové znaky tohto trestného činu. Objektívna stránka sa skladá z troch alternatívnych konaní, a to sprostredkovania nekalej likvidácie, prevodu majetkovej účasti na bieleho koňa alebo samotného pôsobenia ako biely kôň. Osobám, ktoré sa dopustia takéhoto konania a budú súdom uznané za vinné, hrozí až 5-ročný trest odňatia slobody.
Po naplnení osobitných kvalifikačných pojmov môže potenciálnemu páchateľovi hroziť aj vyšší trest odňatia slobody. Rozsiahla novela Obchodného zákonníka, ktorej účinky zasiahli aj znenie Trestného zákona, priniesla dlho očakávanú zmenu najmä v súvislosti s podvodnými úpadkami spoločností. Veritelia získali väčšiu istotu, že ich dlžník alebo obchodný partner nezanikne zlúčením, pokiaľ nebudú splnené zákonné podmienky. Od novely sa očakáva zníženie množstva fúzií predĺžených spoločností.
Celkovo novela prispieva k zjednodušeniu podnikania, a to pri zakladaní spoločnosti (znížením množstva byrokracie), ale aj v súvislosti s prípadným vymáhaním dlhu od obchodných partnerov, spojeným s vyššou mierou zodpovednosti štatutárnych orgánov.
JUDr. Katarína Bystrická, advokátka
Právne centrum, s. r. o.
