Je to paradoxne dobrá správa – od 1. Januára 2018 sa poskytovanie úverov sprísnilo. Napriek tomu ostávajú úvery na bývanie stále historicky najdostupnejšie.
Záväzok, nie doplnok
Ide o ďalší krok v sprísňovaní regulácie poskytovania retailových úverov, ktorým Národná banka Slovenska reaguje na alarmujúce štatistiky. Slováci totiž v tempe zadlžovania predbiehajú nielen štáty eurozóny či Vyšehradskej štvorky, ale dokonca aj krajiny východnej Európy, ktoré práve „naskočili“ na vlnu dostupných hypoték. V roku 2017 ostalo Slovensko jedinou krajinou EÚ, v ktorej sa zadlženosť domácností každým rokom zvyšuje, nepretržite od roku 2005.
Ľudia akoby zabudli, že úvery nie sú populárny módny doplnok, ale záväzok na dlhé roky. A aj keď, našťastie, niektoré banky požadujú od klientov životné poistenie, stále je príliš málo ľudí zabezpečených tak, aby pri nečakanej udalosti neprišli o strechu nad hlavou.
A to je zásadná chyba. Keďže na Slovensku tempo rastu dlhov prevyšuje rast ekonomiky aj príjmov domácností, rozhodol sa regulátor siahnuť po opatreniach na obmedzenie dopytu.
Čo sa zmenilo pri úveroch
Najväčšou zmenou je vôbec prvá regulácia spotrebných úverov v histórii. Slováci si ich začali vo veľkom brať, keď centrálna banka prakticky stopla stopercentné hypotéky a začala limitovať väčšinu úverov na úrovni 80 % hodnoty kupovanej nehnuteľnosti. A keďže spotrebné úvery majú pre kratšiu splatnosť vyšší úrok aj splátku ako úvery na bývanie, riziko nesplácania býva pri nich výrazne vyššie. Kým podiel zlyhaných úverov na bývanie dosahuje 3,4 %, pri spotrebných úveroch je to až 8 %. A aj keď číslo vlani mierne kleslo, je stále rizikové.
V praxi to znamená, že banky pri schvaľovaní spotrebného úveru pripočítavajú k skutočným výdavkom ešte dvadsaťpercentnú rezervu. A potom, podobne ako pri úveroch na bývanie, navýšia úrok o dva percentuálne body, aby zistili, či dokážete splácať úver aj pri vyššom úroku.
Pri výdavkoch banky počítajú so životným minimom 200 eur na hlavného živiteľa, 140 eur na partnera a 90 eur na dieťa. Po odpočítaní životného minima banka posúdi, či žiadateľovi zostáva dosť na splátku.
Zmeny v daňovej bonifikácii
Pri úveroch na bývanie sa od januára zvýšila požadovaná rezerva z minuloročných 10 na 15 %; konečnú výšku 20 % dosiahne od júla. Aj pri úvere na bývanie sa samostatne testuje schopnosť splácať s úrokom navýšeným o dva percentuálne body.
K tomu pribudli ešte zmeny v daňovej bonifikácii. Bývalý štátny príspevok pre mladých ľudí do 35 rokov sa zmenil na daňový bonus, ktorý je jednoznačne nevýhodnejší ako doterajšia bonifikácia. Podľa prepočtu OVB Allfinanz Slovensko strata pri 50-tisícovom úvere za 5 rokov splácania predstavuje takmer 1 700 eur. Ak si mladý človek zobral úver ešte v roku 2017, o pôvodnú bonifikáciu nepríde. Tá sa týka až úverov poskytnutých v tomto roku.
Nájsť lacnejšie bývanie alebo začať sporiť?
Kombinácia vyššej rezervy, testovania príjmu na navýšený úrok a nahradenia štátneho príspevku menej výhodným daňovým bonusom znamená, že úvery na bývanie sa stávajú menej dostupnými. To platí najmä pre ľudí s nižšími príjmami. V takom prípade majú dve možnosti: nájsť si lacnejšie bývanie alebo znížiť úver vlastnými úsporami.
Z mojej praxe jednoznačne vidím, že sporenie nie je otázkou výšky zárobku, ale vecou osobnej zodpovednosti a zvyku, ktorý by si mal človek osvojiť od prvého zamestnania. Podstatné je sporiť pravidelne, hoci začnete aj s 20 eurami mesačne. Odložené rozhodnutie o sporení je totiž extrémne drahé. Ak človek odloží začiatok sporenia o desať rokov, musí sporiť až trikrát viac.
Marián Búlik, finančný analytik
OVB Allfinanz Slovensko
