Deväť členských krajín vrátane Slovenska predtým v spoločnom liste svojich premiérov poukázalo na to, že projekt má potenciálne destabilizujúce geopolitické dôsledky pre daný región. Zvýši podľa nich závislosť od existujúcej prepravnej trasy, čo nie je v súlade s cieľmi legislatívy EÚ v energetike ani záujmami EÚ. „Je dôležité skúmať vplyv na energetickú bezpečnosť Únie, ak by sme namiesto troch prepravných trás skončili s dvomi alebo len s jednou,“ upozornil podpredseda EK.
Platnosť súčasnej tranzitnej dohody o preprave plynu medzi ruským Gazpromom a ukrajinským Naftogazom sa skončí v roku 2019. Podľa Šefčoviča je tranzit cez Ukrajinu pre EÚ strategicky dôležitý. „Rokovania o novej dohode medzi oboma spoločnosťami i medzi Ruskom a Ukrajinou sa musia začať čím skôr. EK je pripravená zhostiť sa úlohy mediátora, tak ako to bolo aj v minulosti. Aj vďaka tomuto prístupu sme mali dve zimy, ktoré prešli bez nejakých plynových drám,“ uzavrel.
Pre projekt Nord Stream 2 sa vytvorilo konzorcium spoločností Gazprom, E.ON, BASF/Wintershall, OMV, ENGIE a Royal Dutch Shell.
