Smernica, na ktorej znení sa poslanci vopred dohodli s ministrami členských štátov, urýchli znižovanie množstva emisných povolení na trhu s CO2, teda v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), ktorý pokrýva temer 40% emisií skleníkových plynov.
Nová právna norma:
- • urýchli medziročné znižovanie objemu emisných povolení na trhu zvýšením tzv. lineárneho redukčného koeficientu (LRF) z aktuálnych 1,74% na 2,2% od roku 2021, s predpokladom jeho prehodnocovania a prípadného navýšenia - najskôr však od roku 2024,
- • zdvojnásobí kapacitu trhovej stabilizačnej rezervy ETS, ktorá bude schopná počas prvých štyroch rokov absorbovať až 24% prebytočných emisných povolení ročne, čím sa zvýši ich cena, ako aj motivácia znižovať emisie.
Fondy na podporu inovácií a prechodu k nízkouhlíkovému hospodárstvu
Nová právna úprava predpokladá zriadenie modernizačného fondu, ktorý pomôže zefektívniť energetické systémy v členských štátoch s nižšími príjmami. Poslanci však sprísnili pravidlá financovania tak, aby sa fond nemohol využiť na projekty, ktoré súvisia s výrobou energie z uhlia - s výnimkou diaľkového vykurovania v najchudobnejších štátoch EÚ.
Vznikne tiež inovačný fond, ktorý bude podporovať projekty v oblasti obnoviteľnej energie, zachytávania a ukladania uhlíka a nízkouhlíkových inovácií.
Ochrana pred únikom uhlíka
Nová smernica by mala zabrániť úniku uhlíka, teda presunom znečisťovateľov do krajín za hranicami EÚ v snahe vyhnúť sa politike znižovania emisií. Najrizikovejšie odvetvia získajú emisné povolenia bezplatne, menej exponované sektory získajú bezplatne 30% povolení.
„Systém EÚ na obchodovanie s emisiami zostáva základným kameňom našej úniovej politiky zameranej na boj proti klimatických zmenám. Urobili sme všetko pre dosiahnutie dohody na ambicióznych zmenách. ETS mal za roky svojej existencie mnoho kritikov. Vysporiadali sme sa s mnohými problémami - od ceny uhlíka, ktorá bola jednoznačne prinízka, aby zabezpečila fungovanie trhu, až po nesmierne náročnú otázku dosiahnutia rovnováhy medzi našimi environmentálnymi ambíciami a ochranou energeticky náročného európskeho priemyslu,‟ uviedla spravodajkyňa Julie Girling (ECR, UK).
Reakcie slovenských poslancov
„Úsilie postupného znižovania emisií a zaťažovania prírodného prostredia je dobrým cieľom. Musíme si však uvedomiť, že dopady týchto opatrení môžu byť vysoké a reálne hrozí, že tisíce ľudí môžu prísť o prácu, osobitne v oceliarskom a chemickom priemysle. Mali by sme byť pripravení reagovať na tieto negatívne dopady na ľudí,‟ uviedol poslanec Branislav Škripek (ECR, SK).
„Európa sa musí posunúť od tradičných zdrojov, ktoré zaťažujú životné prostredie a zdravie ľudí, k čoraz čistejšej energii. Tento posun však musí byť postupný a prirodzený a nesmie znižovať konkurencieschopnosť nášho priemyslu,‟ uviedol poslanec Ivan Štefanec (EPP, SK).
Súvislosti
Poslanci schválili smernicu pomerom hlasov 535 (za): 104 (proti): 39 (zdržalo sa hlasovania). Pred jej zverejnením v Úradnom vestníku EÚ ju ešte musí formálne odobriť Rada (ministrov) EÚ.
Európska komisia predložila legislatívny návrh na realizáciu fázy IV systému ETS dňa 15. júla 2015.
Nová smernica by mala Únii pomôcť dosiahnuť do roku 2030 zníženie emisií skleníkových plynov aspoň o 40% a zároveň ochrániť priemysel v Únii pred rizikom úniku uhlíka, teda presunom časti znečisťovateľov do tretích krajín s voľnejšími emisnými limitmi, ktorí by svoje produkty následne dovážali na územie EÚ. Nová právna úprava by tiež mala podporiť inovácie a modernizáciu v európskych odvetviach priemyslu a energetiky v rokoch 2020-2030.
EP
