Dane digitálnych firiem by sa mali určovať na základe ich online aktivít. Poslanci pomerom hlasov 438 (za): 145 (proti): 69 (zdržalo sa hlasovania) schválili návrh smernice o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB), ktorý by mal vytvoriť jednotný, jasný a spravodlivý systém zdaňovania firemných príjmov v EÚ. Parlament tiež pomerom hlasov 451 (za): 141 (proti): 59 (zdržalo sa hlasovania) odobril návrh samostatnej smernice o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb (CCTB), ktorá obsahuje doplnkové opatrenia vytvárajúce základ pre harmonizovaný systém zdaňovania príjmu právnických osôb v EÚ.
Cieľom rozhodnutia je jednotný, jasný a spravodlivý systém zdaňovania firemných príjmov. EP chce iniciovať kritériá na určenie digitálnej prítomnosti firiem, a teda daňovej príslušnosti, pričom na výpočet dane sa zohľadní počet používateľov a kontraktov a objem digitálneho obsahu.
Digitálna prítomnosť: Určenie daňovej príslušnosti
Nové predpisy by mali odstrániť legislatívnu medzeru, ktorá umožňovala niektorým globálnym spoločnostiam podnikajúcim v digitálnej oblasti drasticky znížiť svoje daňové povinnosti alebo sa vyhnúť platbe daní v krajinách, v ktorých vytvárajú zisk. Smernica obsahuje kritériá, na základe ktorých by sa mala určovať takzvaná digitálna prítomnosť firiem v jednotlivých členských štátoch EÚ, kde by mali zaplatiť daň.
Parlament tiež žiada, aby Európska komisia nastavila kritériá zdaňovania napríklad na základe počtu užívateľov či daňovníkom zhromaždeného objemu digitálneho obsahu s cieľom získať jasnejší obraz o tom, kde a v akom objeme daná spoločnosť vytára zisk. Osobné údaje sú totiž pre spoločnosti ako Facebook, Amazon či Google vysoko ceneným artiklom, ktorý zvyšuje ich príjmy a zisky, a preto by sa podľa poslancov malo na ich objem pri výpočte daňových záväzkov prihliadať.
Jediné miesto platby dane a jej následné rozdelenie medzi štáty
Daňové záväzky spoločností by sa mali určovať na základe ziskov a strát ich pobočiek vo všetkých členských štátoch. Nimi splatná daň by sa následne mala rozdeliť krajiny EÚ podľa toho, kde vygenerovali aký zisk. Cieľom tohto opatrenia je zabrániť presunom daňovej základne do jurisdikcií s nízkym zdanením.
Pre všetky členské štáty by mal v momente nadobudnutia účinnosti novej legislatívy platiť jednotný súbor daňových pravidiel. Spoločnosti by už teda nemali zápasiť s dvadsiatimi ôsmimi odlišnými súbormi vnútroštátnych predpisov a podliehali by jedinej daňovej správe.
Systémový skok dopredu
„Toto je skvelá príležitosť urobiť obrovský skok v oblasti zdaňovania podnikov. Táto legislatíva zdanením digitálneho hospodárstva vytára model, ktorý je vhodnejší pre dnešnú ekonomiku, a zároveň zdaňovaním ziskov na mieste, kde boli vytvorené, ukončuje neobmedzené súperenie systémov zdaňovania právnických osôb na jednotnom trhu,‟ uviedol spravodajca Alain Lamassoure (EPP, FR).
„Lídri členských štátov a EÚ chápu, že súčasný systém zdaňovania podnikov je zastaraný a ponecháva občanov a malé spoločnosti v menej výhodnom postavení. Zmena si vyžaduje medzinárodný zásah. EÚ je našou najlepšou šancou zmodernizovať naše daňové systémy a urobiť ich spravodlivejšími,‟ uviedol spravodajca Paul Tang (S&D, NL).
Uznesenia Európskeho parlamentu budú zaslané Európskej komisii a Rade (ministrov) EÚ, ktorá musí rozhodnúť o konečnom znení novej legislatívy.
Reakcie slovenských poslancov
„Plne súhlasím, že je potrebné zlepšovať spoluprácu v boji proti vyhýbaniu sa daňovým únikom. Zdaňovanie však patrí do pôsobnosti členských štátov a som plne presvedčený, že ak EÚ rešpektuje princíp subsidiarity, musí akceptovať daňovú suverenitu členských štátov. Preto nemôžem súhlasiť týmto návrhom,‟ uviedol poslanec Branislav Škripek (ECR, SK).
„Spoločné základy môžu viesť ku zjednodušeniu podnikania a zmenšeniu daňových únikov, ale úvahy o harmonizácii daňových sadzieb musíme rázne odmietnuť. Daňová suverenita má svoj význam,‟ uviedol poslanec Ivan Štefanec (EPP, SK).
SM/EP
