Táto revolúcia je vybudovaná na umelej inteligencii, veľkých súboroch dát a internetu vecí. Tisíce reálnych firiem pomocou týchto technológií už dnes obracajú naruby všetky aspekty finančného sprostredkovania. Desiatky internetových platobných služieb – PayPal, Alipay, Wech Pay, Venmo a tak ďalej – majú stámilióny každodenných užívateľov. A finančné ústavy robia presné rozhodnuta o poskytnutí alebo neposkytnutí úveru nie v priebehu týždňov, ale v ráde sekúnd – vďaka bohatstvu elektronických dát o jednotlivcoch a firmách. Postupom času by tieto dátovo podložené pokroky v alokácii úverov dokonca mohli eliminovať úverovo podmienené cyklické boom a recesie.
Zrýchlili a spresnili sa aj schvaľovanie poistiek, hodnotenie a riadenie poistných nárokov a monitoring podvodov. A aktívne riadené portfóliá sú v stále väčšej miere nahradzované pasívnymi roboporadcami, ktorí dokážu podávať rovnaké alebo aj lepšie výkony než veľkoryso platení finanční poradcovia, u ktorých hrozia aj konflikty záujmov.
A teraz porovnajme túto reálnu a stále prebiehajúce revolúciu finančných technológií s bilanciou blockchainu, ktorý existuje už takmer desať rokov a stále má len jednu aplikáciu: kryptomeny. Podporovatelia blockchainu môžu tvrdiť, že jeho raná éra pripomína ranú éru internetu, pre ktorý tiež spočiatku neexistovali komerčné aplikácie. Toto porovnanie je však jednoducho falošné. Kým internet rýchlo viedol ku vzniku e-mailu, World Wide Webu a miliónov životaschopných komerčných projektov, ktoré využívajú miliardy ľudí, kryptomeny typu Bitcoin neplnia ani svoj proklamovaný cieľ.
Bitcoin ako mena by mal byť užitočnou zúčtovacou jednotkou, platobným prostriedkom a stabilným úložiskom hodnoty. Nie je ani jednou z týchto vecí. Nikto nestanovuje v bitcoinoch cenu čohokoľvek. Máloktorý maloobchodník túto menu prijíma. A ako nositeľ hodnoty je Bitcoin chabý, pretože jeho cena môže za jediný deň kolísať o 20-30 percent.
Ešte horšie je, že kryptomenya sú vo všeobecnosti založené na falošnom predpoklade. Podľa propagátorov Bitcoinu má táto mena ponuku v rovnovážnom stave vo výške 21 miliónov jednotiek, takže ju nemožno znehodnocovať ako zákonné meny. Toto tvrdenie je však zjavne podvodné vzhľadom na to, že sa dotyčná mena už dnes rozdelila do troch vetiev: Bitcoin Cash, Litecoin a Bitcoin Gold. Okrem toho sa každý deň vymýšľajú ďalšie nové kryptomeny a popri nich tiež podvody známe ako „prvá verejná ponuka meny“ („initial coin offering“), ktoré sú väčšinou určené na obchádzanie zákonov o cenných papieroch. „Stabilné“ kryptomeny teda vytvárajú peňažnú ponuku a znehodnocujú ju oveľa rýchlejším tempom ako to kedy robila akákoľvek veľká centrálna banka.
A ako je pre finančnú bublinu typické, investori nenakupujú kryptomeny preto, aby ich používali pri finančných transakciách, ale preto, lebo očakávajú rast ich hodnoty. Keby chcel niekto skutočne používať Bitcoin, bolo by to pre neho veľmi ťažké. Jeho výroba je navyše energeticky náročná (a teda ekologicky škodlivá) a transakčné náklady natoľko vysoké, že ho ako platidlo neprijímajú ani na bitcoinových konferenciách.
Až doteraz mal Bitcoin jediné reálne využitie: umožňovať nezákonné aktivity typu drogových transakcií, daňových únikov, vyhýbanie sa kapitálovým kontrolám či pranie špinavých peňazí. Nie je nijako prekvapivé, že členské štáty skupiny G-20 dnes spolupracujú na regulácii kryptomien a eliminácii anonymity, ktorú tieto meny údajne ponúkajú, požiadavkou na oznamovanie všetkých transakcií, ktoré generujú príjmy alebo kapitálové zisky.
Po januárovej razii zo strany ázijských regulátorov klesli hodnoty kryptomien oproti decembrového vrcholu o 50 %. Boli by sa prepadli ešte oveľa viac, keby nebol rýchlo zavedený rozsiahly plán podpory ich ceny prostredníctvom otvorenej manipulácie. Podobne ako v prípade bubliny okolo podradných hypoték však väčšina regulátorov v USA stále spí za volantom.
Od vynálezu peňazí pred niekoľkými tisíckami rokov nikdy neexistovala menová sústava, v ktorej by vedľa seba fungovali stovky rôznych mien. Celý zmysel peňazí spočíva v tom, že umožňujú jednotlivým stranám vykonávať transakcie bez nutnosti výmenného obchodu. Aby však meny mohli niesť hodnotu a generovať úspory z rozsahu, môže ich vedľa seba fungovať len obmedzený počet.
Dôvod, prečo v USA nepoužívame vedľa dolára euro ani len, je zjavný: bolo by to bezúčelné a výrazne by to znižovalo efektivitu ekonomiky. Predstava, že by vedľa seba mohli zmysluplne fungovať stovky kryptomien, je nielen v rozpore so samotným konceptom peňazí, ale je aj naskrz idiotské.
To isté však platí o predstave, že by zákonnú menu mohla nahradiť hoci aj jediná kryptomena. Kryptomeny totiž nemajú žiadnu vnútornú hodnotu, zatiaľ čo zákonné meny rozhodne áno, pretože ich možno použiť na platenie daní. Zákonné meny sú tiež chránené pred prepadom hodnoty centrálnymi bankami, ktorých povinnosťou je udržiavanie cenovej stability; a ak zákonná mena stratí dôveryhodnosť, k čomu u niektorých slabých menových sústav s vysokou infláciou skutočne dochádza, možno ju vymeniť za stabilnejšiu zahraničnú zákonnú menu alebo reálne aktíva.
A ako to tak býva, proklamovaná výhoda Bitcoinu je zároveň jeho Achillovou pätou, pretože aj keby táto mena skutočne mala ponuku v rovnovážnom stave vo výške 21 miliónov jednotiek, ako životaschopnú menu by ju to diskvalifikovalo. Ak ponuka určitej meny nekopíruje potenciálny nominálny HDP, potom ceny prejdú defláciou.
To znamená, že keby ponuka Bitcoinu v rovnovážnom stave skutočne postupne nahradila zákonnú menu, potom by cenový index všetkých tovarov a služieb vytrvalo klesal. Akákoľvek dlhová zmluva denominovaná v bitcoinoch by poťažmo získavala postupom času na reálnej hodnote, čo by viedlo k dlhovej deflácii toho typu, ktorý podľa názoru ekonóma Irvinga Fishera urýchlil veľkú hospodársku krízu. Nominálne mzdy v bitcoinoch by súčasne v reálnom vyjadrení neustále rástli bez ohľadu na rast produktivity, čo by ďalej zvýšilo pravdepodobnosť ekonomickej katastrofy.
Je zrejmé, že Bitcoin a ďalšie kryptomeny predstavujú matku všetkých bublín, čo vysvetľuje, prečo sa ma každý človek, s ktorým som sa stretol v období medzi vlaňajším Dňom vďakyvzdania a Vianocami, pýtal, či by ich mal nakúpiť. Podfukári, švindliari, šarlatáni a púťoví vyvolávači (napospol insideri s konfliktom záujmov) využili strach neinformovaných drobných investorov, že „pri tom nebudú“, a opili ich rožkom.
A pokiaľ ide o samotnú blockchainovou technológiu, stále jej stoja v ceste obrovské prekážky, hoci má väčší potenciál než kryptomeny. Hlavnú prekážku pritom predstavuje skutočnosť, že tejto technológii chýbajú práve tie základné a všeobecne platné protokoly (TCP-IP, HTML a tak ďalej), ktoré urobili internet všeobecne dostupným. A čo je ešte zásadnejšie, jej prísľub decentralizovaných transakcií bez akejkoľvek sprostredkovateľskej autority sa rovná nevyskúšanému utopickému naivnému snu. Niet divu, že je blockchain radený tesne pod vrchol cyklu technológií s prehnaným očakávaniam.
Zabudnite teda na blockchain, Bitcoin a ďalšie kryptomeny a začnite investovať do finančno-technologických firiem so skutočnými podnikateľskými modelmi, ktoré tvrdo pracujú na tom, aby vniesli revolúciu do sektora finančných služieb. Nezbohatnete za noc, ale urobíte múdrejší investíciu.
Nouriel Roubini
Profesor na Stern School of Business pri New York University a CEO spoločnosti Roubini Macro Associates. Bývalý člen Rady ekonomických poradcov Bieleho domu, pracoval aj pre Medzinárodný menový fond, Federálny rezervný systém USA a Svetovú banku.
Článok je prevzatý z Project Syndicate
