Je to jedna z najkrajších lokalít na území Bratislavy. Dominantný hrad nad sútokom Dunaja a Moravy, staroslovanské hradisko s kostolom z 9. storočia, antické artefakty, rezervácia Devínska Kobyla, paleontologicky významný Sandberg, lužné lesy, unikátna lesostep, tradičné rybárstvo a vinohradníctvo – to sú tromfy tejto malebnej mestskej časti. Za nimi cítiť prísľuby a možnosti miestnych zariadení cestovného ruchu. Ako to je však naozaj? Čo obnáša podnikať v tejto – aspoň na prvý pohľad – zlatej bani hotelierstva?
Vlastník hotela Hradná brána nám ochotne priblížil svoje skúsenosti, pričom si však želal ostať v anonymite. Dodajme, že rozhovor sa točil aj okolo troch zlatých P teórie hotelierstva, ktorými sú poloha, personál a produkt.
Čo vás viedlo k postaveniu hotela?
Po návrate z cudziny som sa usadil v Devíne. Na veľké prekvapenie som zistil, že napriek všetkým rečiam o význame Devína v našej histórii nedokázalo mesto Bratislava zriadiť ani verejnú toaletu pre turistov, ktorí toto miesto navštevujú. Keď ma v tom čase oslovila nemenovaná banka, či nemám záujem od nej odkúpiť skrachovanú krčmu pod hradom, zareagoval som pozitívne. Som aj ekonóm a tie tri P poznám veľmi dobre. Nuž som sa domnieval, že ak budem mať jedno, tie ďalšie dve sa už nejako zariadia. Čas ukázal, ako veľmi som sa mýlil.
Prečo hotel vyzerá práve tak, ako vyzerá?
Forma je výsledkom reálnych možností niečo postaviť v podhradí Devínskeho hradu. Boli sme fyzicky obmedzení rozlohou kúpeného pozemku a požiadavkami pamiatkarov. Intelektuálne sme sa snažili posunúť formu hotela do podoby sídla vandalského veľmoža. Ja sám sa celý život venujem histórii a som jedným z tých, ktorí sú presvedčení, že pôvodné obyvateľstvo nášho územia – ako Semnóni, Kvádi a Vandali – boli etnickí Slovania. Práve uctenie si pamiatky týchto našich predkov ovplyvnilo tvar hotela. Pán Kerti, ktorý bol zodpovedný za architektonické riešenie a ktorého považujem za jedného z najvýznamnejších súčasných architektov na Slovensku, sa bravúrne zhostil tejto úlohy.
Aký bol váš začiatok ako hoteliera? Ako ste sa vyrovnali s druhým P – problémom personálu – keď ste neboli z brandže?
Pre mňa to bolo veľkým rozčarovaním. Naivne som sa domnieval, že zabezpečením prvého P a financovania výstavby hotela je moja úloha úspešného investora ukončená. Podľa všetkých vtedy dostupných referencií som si vybral najlepšieho a najskúsenejšieho riaditeľa. Po piatich rokoch stratovej prevádzky som konečne pochopil, že moji zamestnanci nepredstavovali to, čo brandža definuje ako kvalitné druhé P. Nemal som pripravený žiaden rezervný plán a nakoniec som získal pocit, že som sa ocitol v rukách vlastných zamestnancov.
Vráťme sa podrobnejšie k týmto vašim skúsenostiam...
Podcenenie potreby kvalitného personálu dokáže utopiť každý hotel. Moja skúsenosť potvrdzuje, že ak raz odstúpite napr. od princípu nezamestnať v tomto biznise fajčiarov, tak nakoniec zistíte, že máte viac zamestnancov, ktorí fajčia spoločne, ako tých, ktorí obsluhujú návštevníkov. Platí to tiež vtedy, keď vidíte prach a špinu, ktorú vidia aj vaši zamestnanci, no nik z nich to neodstráni. Ak takýchto pracovníkov okamžite nevyhodíte, tak nie ste manažérom hotela, ale ich obeťou. Každý zamestnanec musí poznať produkt, ktorý hotel predáva, a tiež musí dokázať tento produkt zákazníkovi komunikovať verbálne. A svojím konaním ho musí neustále napĺňať.
Ako to na začiatku vašej činnosti vyzeralo s tretím P – produktom?
Musím priznať, že moja neskúsenosť a zaneprázdnenosť inými projektmi je jednou z príčin prvotného neúspechu. Znovu som dúfal, že definícia tretieho P a sledovanie jeho realizácie bude úlohou riaditeľa a že zamestnanci sa s touto definíciou stotožnia. Po prepustení tretieho riaditeľa som si uvedomil, že ak vlastník nemá túto definíciu jasnú, tak by svoj hotel nemal vôbec otvoriť. Veľa ľudí tvrdí, že vlastník by vo svojom hoteli aspoň mal byť; ale ja sa domnievam, že to zďaleka nestačí. Vlastník musí v prvom rade sám definovať tretie P tak, aby bolo možné neustále merať jeho dosiahnutie. Ako cieľa.
Prezraďte nám, ako je dnes definované vaše tretie P...
Naším produktovým cieľom je zabezpečiť, aby zákazník, ktorý sa nachádza na jednom z najúžasnejších miest v Európe – a tým prostredie hotela Hradná brána a lokality Devín bezpochyby je – zažil v našom hoteli aj nezabudnuteľný gastronomický okamih. Jedným z hlavných produktov hotela bude v budúcnosti, tak ako dnes, realizácia svadieb vo výnimočnom prostredí.
Ako to vyzerá s hotelom Hradná brána dnes?
Posledné dva roky som urobil experiment s prenájmom hotela cudziemu prevádzkarovi. Bol to z mojej strany rovnako nádejný, ako aj zúfalý krok. Cieľom bolo preveriť, či niekto z tzv. brandže dokáže riadiť hotel lepšie ako ja. V decembri 2017 som prenájom vypovedal, pretože nájomca nedokázal ani udržať hotel v prevádzkyschopnom stave. Mám pocit, že sa znovu nachádzam na bode č. 1, avšak dnes už viem, aký význam majú tie tri P.
Čo bude ďalej? Ako si predstavujete budúcnosť hotela?
Momentálne obnovujeme celý interiér. Všetci bývalí zamestnanci sú prepustení. Je to ako v rímskej légii. Buď ste najlepší a patrí vám svet, alebo ste cieľ nedosiahli, bitku prehrali – a vtedy nastane redukcia. V starých časoch vystúpil každý druhý vojak z radu a na jeden povel vpichol svoj meč do toho prvého. Takúto drastickú operáciu už, samozrejme, nerobíme.
Do priestorov hotela sme objednali 15 monumentálnych malieb znázorňujúcich dôležité udalosti a osobnosti histórie nášho územia. Tieto udalosti sa začínajú pred naším letopočtom, končia sa bitkou pri Moháči a celý prierez týchto udalostí určite ponúkne iný pohľad výkladu našej histórie, než aký nám bol doposiaľ vnucovaný. Budeme sa snažiť byť najlepším zážitkovým hotelom na Slovensku. Akákoľvek návšteva hotela musí v návštevníkovi prebudiť záujem a túžbu sa sem vrátiť.
Zdroj: Goodwill/DT
