Švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu (Institute for Management Development) v spolupráci so slovenskou Nadáciou F. A. Hayeka a 56 ďalšími organizáciami z celého sveta zverejnil nové vydanie Svetovej ročenky konkurencieschopnosti ekonomík (World Competitiveness Yearbook – WCY). Tá v rámci indexu porovnáva konkurenčnú schopnosť 63 krajín sveta. Index vyjadruje kvalitu podnikateľského prostredia, pričom za kvalitné prostredie sa považuje také, ktoré najviac napomáha podnikom presadiť sa doma i v zahraničí.
USA po dvoch rokoch preskočili Hongkong
Prvú priečku v roku 2018 ovládli Spojené štáty americké, ďalšie boli Hongkong a Singapur, pričom oproti minulému roku z prvej trojky vypadlo Švajčiarsko. Na ostatných miestach v prvej desiatke sa umiestnili Holandsko, Švajčiarsko, Dánsko, Spojené arabské emiráty, Nórsko, Švédsko a Kanada. Na čele tabuľky sa tak udiali zmeny; Hongkong stratil po dvoch rokoch 1. miesto. Za návrat USA na prvú priečku môže najmä ich sila v rámci ekonomického vývoja (1. miesto) a infraštruktúry (1. miesto). Na druhej strane, Hongkong sa drží na popredných miestach vďaka efektívnosti vlády a podnikov (1. miesto pre obe).
Z prvej desiatky vypadlo Luxembursko a Írsko. Pokiaľ ide o Áziu, vývoj bol zmiešaný. Na jednej strane je vidieť mierne zlepšenie v prípade Malajzie, Japonska, Južnej Kórey a Indie. Na druhej strane mierne zhoršenie nastalo v prípade Taiwanu, Thajska a Indonézie. Index odhalil aj skokanov roka, ktorými sú najmä Slovinsko (z 43. na 37.), Portugalsko (z 39. na 33.), Rakúsko (z 25. na 18.) a Čína (z 18. na 13. miesto).
Úplná tabuľka s poradím krajín podľa WCY
Slovensko je v poslednej desiatke
Postavenie Slovenska sa v medziročnom porovnaní zhoršilo o 4 miesta. Jeho 55. miesto znamená, že je v poslednej desiatke hodnotených krajín. V porovnaní so susedmi je v kvalite podnikateľského prostredia za Českou republikou (29. – najúspešnejšia vo V4), Poľskom (34.) a dokonca za Maďarskom (47.), ktoré ho preskočilo. Stojí za zmienku, že Slovensko patrilo v rokoch 2007 – 2009 medzi vysoko konkurenčné krajiny, čo sa nepodarilo udržať. Z postkomunistických krajín podporujú podnikanie viac aj v Slovinsku (37. miesto) a Bulharsku (48.), pričom Ukrajina sa priblížila (59. miesto zo 60.).
Najväčšími výzvami pre rast konkurenčnej schopnosti v najbližších rokoch sú pre Slovensko podľa WCY najmä:
a) nedostatok kvalifikovaných zamestnancov;
b) vysoké administratívne zaťaženie podnikov;
c) výzva v podobe nadchádzajúcej digitalizácie podnikov na Slovensku;
d) vysoké náklady na prijímanie a prepúšťanie zamestnancov;
e) absencia reforiem vo vzdelávaní a verejných službách.
Súčasná scéna konkurencieschopnosti krajín aplikovaná na Slovensko je o hľadaní rovnováhy medzi:
• expanziou výdavkov štátu a hospodárskym rastom;
• dlhodobou udržateľnosťou verejných financií a sociálnou politikou.
Porovnanie krajín V4 a Rakúska ( hlavný konkurenčný región)
Index WCY: štatistické dáta aj sentiment topmanažérov
Index konkurencieschopnosti ekonomík, publikovaný od roku 1989, porovnáva a hodnotí 346 rozličných kritérií, ktoré sú združené v štyroch základných oblastiach – ekonomický rozvoj, efektivita vlády, efektivita podnikov a infraštruktúra. Dve tretiny dát predstavujú „tvrdé“ objektívne údaje vychádzajúce z medzinárodných štatistík o každej krajine. Subjektívne hodnotenia zvyšných faktorov v indexe boli získané prieskumom u viac než 6 200 topmanažérov vrátane asi 70 zo Slovenska.
Medzi najdôležitejšie objektívne faktory, obsiahnuté v indexe, sa radí porovnávanie úrovne hospodárskeho rastu, národného bohatstva, toku investícií, obchodnej a platobnej bilancie, zamestnanosti, úrovne cien, stavu, vývoja a deficitov verejných rozpočtov, produktivity práce, vzdelanosti, úrovne technológií, výskumu, zdravotnej starostlivosti a ďalších. Topmanažéri významných podnikov v prieskume hodnotili úroveň legislatívneho prostredia, vymáhateľnosti práva, štátnych zásahov, korupcie, zahraničných vzťahov, vplyvov globalizácie, hodnotového systému a iných.
Kto vykazuje „najlepšiu prax“
Ako bolo uvedené, medzi najlepších v Európe patria Švajčiarsko, Holandsko, Dánsko, Nórsko a Švédsko. Na popredných priečkach sú najmä vďaka efektívnosti podnikov a infraštruktúre; významný vplyv tu má aj efektivita vlády. Podobne je na tom Hongkong.
Zlaté predpoklady konkurencieschopnosti:
1. diverzifikovaná exportná výroba,
2. solídna infraštruktúra,
3. investície do vzdelávania,
4. životaschopné MSP,
5. fiškálna disciplína,
6. sociálna súdržnosť
Prečo sú Poliaci, Česi a už aj Maďari lepší
V rámci krajín V4 si Slovensko výrazne pohoršilo, keď si jeho susedia zlepšili alebo udržali svoje postavenie. Významný pokrok zaznamenalo Poľsko, ktoré stúplo o 4 priečky na 34. miesto. Hlavnú zásluhu na tom malo zvýšenie exportu komerčných služieb a zlepšenie manažmentu vládneho dlhu. Najviac si Poľsko polepšilo v rámci výkonu ekonomiky, medzinárodného obchodu ako aj úrovne cien. Maďarsko vďačí za postup v rebríčku najmä zlepšeniu efektívnosti vlády v oblasti verejných financií, daňovej politiky a inštitucionálneho rámca. Prejavilo sa zníženie dani z príjmu právnických osôb a celkové zvýšenie produktivity, ako aj zlepšenie v oblasti domácej ekonomiky a základnej infraštruktúry.
Česko sa posunulo dole o jedno miesto na 29. Priečku, hoci vývoj ekonomiky či efektívnosť vlády sa výrazne nemenila. Za negatívnym posunom je však zhoršenie v oblasti infraštruktúry a vzdelávania.
Martin Reguli, Nadácia F. A. Hayeka
