Slováci sa zaujímajú o svoje mesto, ale nepodávajú veľa podnetov na zlepšenie

Autor Michal Vyšinský jún 2018 -
Slováci sa zaujímajú o svoje mesto, ale nepodávajú veľa podnetov na zlepšenie Pixabay

Tretina opýtaných v prieskume pociťuje nedostatok informácií od samosprávy.

Záujem o dianie vo svojom meste alebo obci, podávanie podnetov na riešenie, komunikácia samosprávy či celková spokojnosť občanov. Aj to boli tematické oblasti prieskumu, ktorý pre technologickú spoločnosť Resco realizovala agentúra 2muse. Prieskum bol uskutočnený na reprezentatívnej vzorke 1009 respondentov v čase od 10.5. do 13.5.2018.

Záujem o dianie je vysoký, informovanosť nižšia

Prieskum ukázal, že až 91 % Slovákov sa o dianie vo svojom meste či obci, v ktorej žije, zaujíma. Najčastejšie sa občania k takýmto informáciám dostávajú prostredníctvom miestneho rozhlasu v menších obciach a mestách; internet, miestne noviny či televízie využívajú v tých väčších. Rovnako obľúbené je aj zdieľanie informácií s kolegami, susedmi a kamarátmi.

Až tretina opýtaných napriek tomu tvrdí, že nemá k dispozícii dostatok informácií. Až 42% ako hlavný dôvod uvádza nedostačujúce informovanie zo strany samosprávy. Ďalších 12% poskytnuté údaje považuje často už za neaktuálne. Za tretí najčastejší dôvod hodnotia nedostatok informácií na miestnej webstránke alebo profile na sociálnej sieti Facebook.

„Konkrétnejšie odpovede na túto otázku boli rôzne. Niektorí tvrdili, že mesto komunikuje skôr reaktívne ako proaktívne a zverejňuje iba to, čo naozaj musí. Iným zas chýbal jednotný komunikačný kanál na zodpovedanie ich otázok či podnetov,“ vysvetľuje Eva Savinová z prieskumnej agentúry 2muse.

Z obsahového hľadiska občanom najviac chýbajú informácie týkajúce sa prerozdeľovania finančných zdrojov, aké sú vízie a smerovanie samosprávy, plány rekonštrukčných a stavebných činností, plány akcií a podujatí, či aké sú činnosti a kompetencie jednotlivých úradov.

Iba štvrtina nespokojných aktívne podá podnet

Prieskum sa venoval aj samotnej angažovanosti a aktivite občanov. Otázky smerovali na podávanie podnetov, ako aj spokojnosť s komunikáciou samospráv pri ich riešení.

Až 68 % občanov je prevažne pasívnych a nemá žiadne skúsenosti s nahlasovaním problému svojej obci či mestu. Viac ako tretina zdôvodňuje, že by ich podnet aj tak nič nevyriešil, nezmenil veci k lepšiemu, či dokonca by sa ním nikto nezaoberal.

Naopak, iba štvrtina opýtaných má už v tomto smere aktívnu skúsenosť. Za spôsob ohlasovania si primárne zvolili osobný kontakt na úrade, za ktorým nasledovala písomnú žiadosť alebo list či e-mail. Venovali sa hlavne problematickým oblastiam ako zeleň a životné prostredie, cesty a chodníky, verejné služby a poriadok či parkovanie.

Neinformovanie zo strany samosprávy jej škodí

Jedna z oblastí, ktorá vzišla z prieskumu ako kľúčová, je práve oblasť komunikácie zo strany samosprávy. Až 61 % občanov, ktorí už v minulosti podnet podali a považovali ho za nevyriešený, nedostali spätnú väzbu o súčasnom stave jeho riešenia, resp. nemali vedomosti či a ako sa ním úrad zaoberá. Aj preto veľa ľudí prevzalo iniciatívu (až 57 %) a informovalo sa proaktívne. Najčastejšie sa prišli opýtať kompetentných osôb osobne na úrad a až sekundárne zatelefonovali alebo napísali e-mail.

„Z výsledkov prieskumov jasne vyplýva, že ľudia chcú vedieť, čo sa s ich nahláseným problémom deje a sami hľadajú cesty, ako sa k relevantným informáciám dostať, keďže im chýba aktívna a flexibilná spätná väzba zo strany samosprávy,“ doplnila Savinová.

Skúsenosti s riešením podnetu negatívne ovplyvňujú aj celkové hodnotenie práce úradu. Dokonca, hodnotenie práce úradu ovplyvňuje aj informovanie o vyriešení podnetov zo strany úradu. Občania, ktorí podali podnet a neboli zo strany samosprávy ďalej o postupe riešenia informovaní, hodnotili jej prácu negatívnejšie. Oveľa výraznejšie, ak podnet nebol ani vyriešený. Ide o 87 % občanov.

Michal Vyšinský, 2muse

Partneri