Slováci zrejme odignorujú aj ďalšie európske voľby: Čo sa o tom dá vyčítať z prieskumu?

Autor JF jún 2018 -

Len u nás a v Česku je menej tých, čo napevno plánujú ísť voliť, ako tých, čo určite nepôjdu. Obe krajiny sú v tom na chvoste rebríčka EÚ.

Májový prieskum Eurobarometra ukázal všeličo zaujímavé. Za indikatívny ukazovateľ pre budúcu účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu by sme mohli brať aj počet tých, ktorí sú na 100 % rozhodnutí, že pôjdu voliť.

Štatistický útvar EÚ zverejnil prieskum týkajúci sa volieb naplánovaných na máj 2019 rok pred ich konaním, koncom mája 2018. Množstvo údajov z dovedna 52 anketových otázok a podotázok dáva dosť látky na analýzy a interpretácie na rôzne témy súvisiace s vnímaním európskej politiky. Jedna z otázok vyzvala respondentov na vyznačenie svojej ochoty ísť voliť na stupnici 1 až 10.

Najmenej nadšenia pre eurovoľby je v ČR a SR

Podiel tých respondentov, čo uviedli ako odpoveď 10 – „veľmi pravdepodobne“, je najmenší v Českej republike, a to 13 %. Pritom v ČR bola účasť na európskych voľbách v roku 2014 na úrovni 18,2 %. Na posledných priečkach nasledujú Slovensko a Portugalsko s hodnotou 14 %. V prípade Slovenska je to veľmi blízko volebnej účasti pred 4 rokmi, ktorá dosiahla 13,05 % a bola najnižšia v EÚ. Dodajme, že na opačnom konci rebríčka sú s hodnotami 62 a 57 % Dánsko a Holandsko.

Eurobarometer zisťoval záujem o voľby len v 25 krajinách, kde z dvadsaťosmičky logicky vypadla V. Británia a tiež Belgicko a Luxembursko, kde majú volebnú povinnosť. Asi v polovici z nich sa počet volebných nadšencov uvádzajúcich desiatkovú odpoveď veľmi podobá minulej reálnej účasti. V druhej polovici je tento počet o poznanie nižší a bolo by k nemu treba pripočítať aj odpovede za 9 aj za 8.

Zaujímavé je aj porovnanie počtu tých, ktorí určite chcú ísť voliť (logicky za takých možno považovať ľudí uvádzajúcich plnú hodnotu 10) a tých, ktorí, naopak, voliť ísť nechcú (uvádzajú nulu). Len v troch najskeptickejších krajinách sú tieto počty vyrovnané alebo víťazia neochotní voliči.

Dva voličské póly pre eurovoľby: kto určite chce a kto vôbec nechce ísť voliť

Časť 1. Podpriemerná ochota na účasť (%)

Eu tab1

Časť 2. Nadpriemerná ochota na účasť (%)

Eu tab2

* Priemer EÚ pre chcem/nechcem je vypočítaný z údajov 25 krajín; pre eurovoľby 2014 z EÚ28.

Nezáujem o voľby, ale uznanie významu EÚ

Podľa výsledkov inej anketovej otázky sa o voľby do EP zaujíma 30 percent opýtaných Slovákov, kým 68 % to nezaujíma. Pokiaľ vezmeme záujem ako pozitívnu vec, „horší“ sú v tomto opäť len Česi s hodnotami 21 vs. 79.

Ďalšie výsledky prieskumu naznačujú, že dôvodov, prečo sa na eurovoľbách nezúčastňujú, je podľa Slovákov viacero. Najviac respondentov (54 %) je presvedčených, že ich hlas nič nezmení, 48 % nezaujíma politika ani voľby vo všeobecnosti a takmer polovica opýtaných (47 %) vyslovila názor, že nedôveruje politickému systému.

Napriek tomu sa rok pred voľbami do Európskeho parlamentu ukazuje, že podpora občanov spoločnému európskemu projektu ďalej rastie. Ako uviedol pre médiá riaditeľ Kancelárie Európskeho parlamentu (EP) na Slovensku Robert Hajšel, členstvo Slovenska v EÚ považuje vo všeobecnosti za dobrú vec 50 percent opýtaných Slovákov, za zlú deväť percent. „Slovensko má prospech z EÚ, myslí si 77 percent Slovákov, pričom priemer EÚ bol 67 percent,“ povedal ďalej R. Hajšel. Avšak len podľa 31 % opýtaných respondentov zo Slovenska idú veci v EÚ v súčasnej dobe správnym smerom; opak si myslí 48 percent.

JF

Partneri