Máte problémy schudnúť napriek veľkému úsiliu? Ste nafúknutý po konzumácii určitých potravín, unavený v určitých fázach dňa? Máte migrény bez zjavnej príčiny, problémy s kvalitou pokožky alebo opakovane rôzne zápaly? To všetko môžu byť symptómy potravinovej neznášanlivosti. Trpí ňou pravdepodobne väčšina populácie, pričom sa maskuje za rozličné príznaky.
Tieto symptómy pretrvávajú často aj niekoľko rokov. Postihnutí často ani návštevou praktického lekára nevyriešia tento problém a v mnohých prípadoch si na symptómy jednoducho rokmi zvykli. Tu je potrebné zdôrazniť, že potravinová intolerancia nie je tá „klasická“ potravinová alergia a nemali by sme si ich zamieňať. Je medzi nimi rozdiel. Existencia potravinovej alergie je dobre známa, hlavne tým, ktorí na ňu trpia, napriek tomu je testovaním dokázaná len u cca 4 % populácie.
Skrytý nepriateľ vášho organizmu
Menej známe je to, že niektoré potraviny môžu škodiť nenápadne. Na rozdiel od okamžitých príznakov potravinovej alergie sa príznaky potravinovej intolerancie často objavujú až niekoľko hodín alebo dokonca dní po konzumácii. Mnohí ľudia trpiaci potravinovou intoleranciou si po stanovení diagnózy a odstránení ich problému uvedomia, že boli vystavení jej príznakom po dlhú dobu. Výskyt potravinovej intolerancie je pomerne častý – oficiálne sa odhaduje, že ňou trpí asi 45 % obyvateľstva. Skúsenosti viacerých praktických odborníkov však naznačujú ešte vyššie čísla výskytu.
Následky alergie pocítite hneď
Bolo by chybou predpokladať, že potravinová intolerancia je len ľahšou formou alergie na potraviny. Obe totiž fungujú na odlišných princípoch. Pri alergii na potraviny ide o obranný mechanizmus imunitného systému, kedy imunitný systém vníma skonzumovaný proteín z rizikovej potraviny ako „nepriateľa“ a začne sa proti nemu brániť vytváraním protilátok – imunoglobulínov E (IgE). Alergická reakcia na skonzumovanú potravinu nastáva rýchlo (okamžite, alebo s oneskorením pár hodín) a prejavuje sa búrlivo – dochádza k opuchom, vyhodeniu vyrážok, hnačke, zvracaniu, sťaženému dýchaniu, kašľu, dokonca k život ohrozujúcej anafylaktickej reakcii. Intenzita a rôznorodosť sprievodných príznakov sa od prípadu k prípadu líšia. Až 90 % alergií na potraviny spôsobuje tzv. veľká osmička potravín, kam patria proteíny obsiahnuté v kravskom mlieku, vajíčkach, arašidoch, pšenici, sóji, rybách, v kôrovcoch a mäkkýšoch a v orechoch.
Pri potravinovej alergii je zásadné dôsledne sa vyhýbať rizikovej potravine, keďže alergickú reakciu môže v organizme spustiť aj jej malé množstvo. Pritom niektoré takéto potraviny sa nachádzajú aj tam, kde by ste ich nepredpokladali – preto je kľúčové pri nakupovaní potravín si pozorne prečítať zloženie na obale a pri konzumácii v gastrozariadení si prečítať informácie o možných alergénoch. Optimálne je, ak si doma varíme jedlo, pri ktorom presne poznáme použité suroviny – ako boli pestované, odkiaľ pochádzajú atď.
Vypátrať intoleranciu býva detektívka
Potravinová intolerancia (=neznášanlivosť) nie je reakciou imunitného systému. Je dedičná a dochádza pri nej k narušeniu procesu spracovania, trávenia rizikovej potravy v dôsledku nedostatočnej tvorby či funkcie enzýmov. Pri podozrení na ňu lekár vyšetruje prítomnosť tzv. IgG protilátok. V procese trávenia naše telo rozkladá konzumované jedlo, ak sa však počas trávenia vyskytuje problém, potom tráviaci trakt pri konzumácii nevhodných potravín dostáva zabrať. Nedostatočne rozložená potrava „útočí“ na sliznicu tráviaceho traktu a vytvára v nej až akési diery, takže sa do krvného riečiska, a tak aj do celého tela dostávajú veľké molekuly potravín a navyše baktérie a toxíny, ktoré by tam inak nemali čo hľadať.
Potravinová intolerancia je ako chameleón – prejavuje sa po dlhšej dobe, niekedy s odstupom hodín či dní, a dokáže sa dobre maskovať. To, čo sa navonok prejavuje symptómami ako napríklad bolesť hlavy, depresia, poruchy spánku, úzkosť, kožné problémy, psoriáza, akné, bolesti brucha, plynatosť, zápchy i hnačky, môže mať príčinu práve v potravinovej intolerancii.
Dopátrať sa k tomuto „rozuzleniu“ však býva náročné, keďže neznášanlivosť rovnakej potraviny sa u rôznych ľudí môže prejavovať rozličnými symptómami a navyše môže mať človek intoleranciu na viacero potravín súčasne. Ak človek trpí intoleranciou na jednu skupinu potravín zo štyroch hlavných (mlieko/mliečne výrobky, glutén/pšenica, fruktóza, kvasnice/huby), pravdepodobne bude citlivo reagovať aj na ďalšie skupiny potravín. Podľa lekárov existuje aj súvislosť medzi potravinovou intoleranciou a chronickými chorobami ako sú dýchacie problémy, reumatoidná artritída či diabetes. Ľudia trpiaci potravinou intoleranciou sú častejšie a vo väčšej miere vystavení aj chronickým chorobám.
Pri neriešení môže zosilnieť
Človek, ktorý má podozrenie na potravinovú intoleranciu, by sa mal pozorne sledovať a zapisovať si, po akom jedle, v akom časovom intervale sa vyskytli problémy. Dôležité sú detaily, lebo neraz vznikajú ťažkosti kombináciou jedla a následnej fyzickej aktivity, či u žien aj v kombinácii s hormónmi v rámci menštruačného cyklu.
Ako bolo naznačené, najčastejšia je intolerancia kravského mlieka, droždia, vajec a pšenice. Čo najpresnejšie informácie potom pomôžu pri stanovení diagnózy vyšetrujúcemu lekárovi, keďže testovať 300 až 400 potravín je náročné. Rozhodne by sme však nad týmito ťažkosťami nemali len mávnuť rukou a čakať, že prejdú samé. Potravinová intolerancia má totiž kumulačný efekt – ak naše telo netoleruje potravinu, my zvyšujeme množstvá a pokračujeme v jej konzumácii, telo sa môže stať senzitívnym aj na ďalšie druhy potravín.
Výber potravín a stravovací plán
Odporúča sa absolvovať testy na potravinovú intoleranciu, v ktorých sa identifikuje zvýšená hladina protilátok IgG pri konkrétnych potravinách. Tie by sme potom mali vylúčiť z jedálnička aspoň na tri mesiace. Po tejto dobe, keď sa od nich telo akoby „očistí“, ich môžeme opätovne, postupne jednu po druhej zavádzať do jedálnička; telo by ich malo začať dobre tolerovať. Kľúčovým je však dobre zostavený stravovací plán, s ktorým vám pomôže odborník.
Pre tých, ktorým by chuť „zakázaných“ potravín chýbala, existujú známe alternatívy. Ak telo netoleruje napríklad kravské mlieko, sú tu „mlieka“ ryžové, sójové, ovsené, pohánkové, pochutiť si môžete aj na tofu. Ak je problémom pšenica, neznamená to nadobro skončiť s múkou, keďže existuje aj ryžová, pohánková, ražná. Na trhu je široké spektrum alternatív, ktoré v minulosti neboli dostupné. Informácie sa dajú získať v gastroenterologických poradniach, stravovací plán pomôžu nastaviť odborníci na výživu.
Pozor si pritom treba dávať najmä na dovážané potraviny, ktoré nie sú typické pre našu zemepisnú oblasť. Napríklad exotické ovocie dovážané z iných kontinentov, odtrhnuté ešte nezrelé, postrekované, môže nášmu telu skôr uškodiť ako pomôcť. To platí aj o polotovaroch, často preparovaných „chémiou“ pre uchovanie vábivého vzhľadu.
TN/GW
Zdroje: Interklinik, ProCare, GW
