Zverejňovanie informácií
Podľa nového návrhu sa bude od nadnárodných spoločností, ktoré pôsobia v EÚ a majú príjmy nad 750 miliónov eur ročne, vyžadovať zverejnenie informácií o tom, kde dosahujú zisky a v ktorých krajinách Únie platia dane. To isté bude platiť pre mimoeurópske nadnárodné spoločnosti, ktoré pôsobia v Európe. Okrem toho budú spoločnosti musieť uverejňovať súhrnné údaje o daniach zaplatených mimo EÚ.
Návrh predstavuje podľa EK jednoduchý a primeraný spôsob, ako zvýšiť zodpovednosť veľkých nadnárodných spoločností v oblasti daní bez toho, aby to malo nepriaznivý vplyv na ich konkurencieschopnosť. Ak vstúpi do platnosti, bude sa vzťahovať na tisícky veľkých podnikov, ale nedotkne sa malých a stredných podnikov. EÚ sa ním chce postaviť na čelo boja proti daňovým únikom.
Priorita pre komisiu
Prísnejšie požiadavky na transparentnosť sa majú vzťahovať na aktivity spoločností v daňových rajoch – teda krajinách, ktoré nedodržiavajú medzinárodné štandardy dobrej správy v daňových záležitostiach. Komisia chce čím skôr vytvoriť prvý spoločný zoznam takýchto daňových jurisdikcií za celú EÚ.
Podpredseda EK zodpovedný za euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis pripomenul, že boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam je jednou z hlavných priorít komisie. „Úzka spolupráca medzi daňovými správami musí ísť ruka v ruke s transparentnosťou voči verejnosti. Dnes – pri náležitom dodržiavaní ochrany obchodných tajomstiev – okamžite sprístupňujeme verejnosti informácie o daniach z príjmu zaplatených nadnárodnými skupinami – bez toho, aby sme na malé a stredné podniky ukladali nové záťaže,“ uviedol.
Veľkí platia o tretinu menej
Podľa Jonathan Hilla, komisára pre finančné služby a kapitálové trhy, pomocou zložitých daňových operácií môžu dnes niektoré nadnárodné spoločnosti platiť skoro o tretinu nižšie dane ako tie, ktoré pôsobia len v jednej krajine. „Náš návrh pomôže zabezpečiť, aby sa spoločnosti správali zodpovednejšie. Podporí spravodlivejšiu hospodársku súťaž medzi spoločnosťami bez ohľadu na ich veľkosť,“ zdôraznil.
Návrh EK by mal zmeniť smernicu o účtovníctve tak, aby veľké skupiny museli každoročne uverejňovať správu, v ktorej uvedú zisk a zaplatenú daň v jednotlivých členských štátoch. Súvisiace informácie ako obrat, počet zamestnancov a povaha činností potom umožnia vykonať kvalifikovanú analýzu. Budú sa musieť zverejniť pre každú krajinu EÚ, v ktorej firma pôsobí, rovnako ako pre daňové raje. Spoločnosti by to malo motivovať, aby platili dane tam, kde dosahujú zisk.
Firmy hľadajú v daňových rajoch aj ochranu
Protiprávne ukladanie nezdanených ziskov a prepieranie peňazí cez daňové raje je v rozpore s podnikateľskou etikou. Podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) ide o porušovanie zákona a žiadny poctivý podnikateľ by sa nemal k takýmto praktikám uchýliť.
Podľa odborníkov sú však aj iné dôvody otvárania spoločností a ukladania financií v krajinách, ako sú Panama, Seychely alebo rôzne britské územia. „Je to najmä anonymné vlastníctvo spoločností, dlhoročná stabilita a spoľahlivosť právneho systému a tiež nízke, prípadne nulové majetkové dane a extrémne nízka byrokracia v týchto krajinách,“ konkretizoval výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský. Najmä podnikatelia v stredo- a východoeurópskych krajinách sa podľa neho často musia obávať vplyvu organizovaného zločinu, ktorý pátra po úspešných podnikateľoch a usiluje sa na nich priživovať vo forme výpalníctva, vyhrážania a ďalších kriminálnych činov. „Polícia často nedokáže podnikateľom poskytnúť dostatočnú ochranu; objavujú sa dokonca náznaky, že s organizovaným zločinom spolupracuje, alebo aspoň jeho aktivity trpí,“ upozornil.
Mnoho podnikateľov sa preto podľa jeho slov rozhodlo virtuálne preniesť svoje podnikanie do daňových rajov, aby zabránilo jeho vystopovaniu na Slovensku a následnému vydieraniu, útokom na svoju rodinu, zdravie a život. „Ich hádzanie do jedného vreca s daňovými podvodníkmi a schránkovými firmami tunelujúcimi štát, ktoré sa rozmohlo po zverejnení Panama Papers, je preto povrchné a nespravodlivé,“ zdôraznil.
