Otázka klimatických zmien a životného prostredia patrili počas poslednej dekády medzi najdiskutovanejšie témy v Európskej únii. Politika v tejto oblasti výrazne ovplyvní aj budúcnosť európskeho priemyslu a bude mať priame dôsledky na všetky európske ekonomiky a život ich obyvateľov.
Záväzok znižovania CO2 nesmie viesť k podlomeniu ekonomického zdravia
EÚ sa v decembri 2015 zaviazala k redukcii emisií CO2 o 43 % do roku 2030 s následným ďalším znižovaním o 2,2 % každý nasledujúci rok.
Kľúčom k naplneniu cieľov EÚ zameraných k dosiahnutiu skutočne trvalo udržateľného, surovinovo efektívneho a nízkouhlíkového modelu európskej ekonomiky je silný priemysel. Takéto ciele však bude možné dosiahnuť len prevratnými technologickými zmenami – musíme pritom celému svetu demonštrovať, že európsky priemysel zvládne dekarbonizáciu bez toho, aby stratil konkurencieschopnosť, ziskovosť, podiel na trhu a – v neposlednom rade – zamestnanosť.
Cesta k redukcii emisií vedie najmä cez modernizáciu energetiky
Emisie skleníkových plynov je možné znižovať len zmenou štruktúry palív a surovín vstupujúcich do výroby alebo znižovaním výroby energie. Pokiaľ nechceme obmedzovať objem výroby energie nad rámec zvyšovania energetickej efektivity, musí dôjsť k zmene štruktúry spotrebovávaných palív a surovín. Doposiaľ neexistuje žiadna komerčne využiteľná koncová technológia na znižovanie emisií skleníkových plynov a v priemyselných procesoch sú možnosti bezemisnej technológie výroby veľmi obmedzené. Najväčší potenciál znižovania emisií sa nachádza v energetike, ktorá má možnosť využiť nízkoemisné alebo bezemisné technológie výroby.
Považujeme preto za nevyhnutné zvážiť, ako transformáciu energetiky uľahčiť a podporiť, a to najmä s prihliadnutím k aktivitám okolitých krajín EU – tak, aby domáci sektor nebol znevýhodnený voči svojej konkurencii.
Novelizácia obchodovania s emisiami
Smernica EÚ 2003/87/ES o obchodovaní s emisiami prejde v nadchádzajúcom obchodovacom období 2021-2030 viacerými významnými zmenami. Revidovaný legislatívny rámec obsahuje o. i. aj nové inštitúty zamerané na podporu dekarbonizácie priemyslu tak, aby sa čo najviac eliminovala hrozba straty jeho konkurencieschopnosti v globálnom meradle.
Smernica ponúka vybraným členským krajinám možnosť modernizovať energetické systémy nákladovo efektívnym spôsobom formou (pokračovania) bezodplatného prideľovania kvót výnimkou zo všeobecného pravidla obchodovania formou aukcie (článok 10c) a vytvorením fondu na modernizáciu (článok 10d).
Článok 10c smernice EU ETS – apel na výrobcov energií
V obchodovacom období 2021-2030 bude mať Slovenská republika možnosť využiť výnimku prechodne bezplatne prideľovať až 40 % z množstva emisných kvót prideleného na obchodovanie formou aukcie zariadeniam na výrobu elektriny výmenou za investície do vybavenia a modernizácie zariadení a čistých technológií s cieľom dosiahnuť celkové zlepšenie technického stavu, zníženie emisií CO2, diverzifikáciu výroby energií a zvýšenie bezpečnosti ich dodávok.
Výrobcom elektriny a tepla by to malo uľahčiť ich dekarbonizáciu bez dopadu na konkurencieschopnosť a konečných spotrebiteľov (domácnosti aj podniky).
Článok 10d – financie na modernizáciu
Fond na modernizáciu pozostáva z 2 % celkového množstva kvót, s ktorými sa bude obchodovať formou aukcie, aby sa získali potrebné prostriedky na realizáciu projektov. Získané finančné zdroje sa budú rozdeľovať medzi oprávnené členské štáty podľa určeného kľúča, pričom právomoc konkrétnejšie špecifikovať účely možného využitia prostriedkov z Modernizačného fondu majú samotné krajiny. Podiel Slovenska na Modernizačnom fonde je stanovený na 6,13 %.
V možnostiach podpory premeny energetického sektora vidíme jednu z posledných príležitostí, ako v súčinnosti so štátom a jeho energetickými prioritami uľahčiť túto štrukturálnu zmenu a znížiť jej dopad na slovenské hospodárstvo, tak na strane výrobných subjektov, ako aj spotrebiteľov.
Sektor energetiky potrebuje dotačné tituly bežné v zahraničí
Derogačnú výnimku v súčasnom období využíva osem z desiatich oprávnených členských štátov, ktoré výrobcom elektrickej energie bezodplatne prideľujú množstvo kvót zodpovedajúce príslušným investíciám. Je preto dôležitým faktorom, ktorý môže zvýšiť konkurencieschopnosť Slovenska a zmenšiť hrozbu presídlenia energeticky náročných aktivít do zahraničia.
V porovnaní s inštaláciami mimo EÚ ETS nemôže sektor energetiky využiť žiadne dotačné tituly, čo spomaľuje znižovanie emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok takým tempom, akým by to bolo možné pri zavedení dostatočných stimulov. Podpora formou bezplatnej alokácie výmenou za investície je technologicky neutrálne a nákladovo efektívne opatrenie, ktoré nekladie dodatočné nároky na štátny rozpočet a je v úplnom súlade s pravidlami EÚ.
Apel na vládu: vyrovnajte podmienky slovenskej energetiky s EÚ!
Ako zástupcovia významných slovenských spoločností a výrobcov, združených v tripartitných zamestnávateľských organizáciách t.j. v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ SR) a Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) preto vyzývame vládu Slovenskej republiky, aby pri implementácii revidovanej Smernice vytvorila podmienky pre naštartovanie nových podporných programov na financovanie znižovania uhlíkovej náročnosti slovenského priemyslu.
Neaplikovanie možností schémy by znevýhodnilo slovenské energetické spoločnosti oproti okolitým krajinám a zároveň zvýšilo ceny pre domácich odberateľov energie. Vzhľadom k pevne danému harmonogramu smernice nezostáva veľa času a je treba konať.
PublicNow.com
28.06.2018
(medzititulky redakcia)
