Európska únia je od svojho počiatku najmä o spolupráci, o odstraňovaní prekážok s cieľom vytvárať vyšší ekonomický rast a zamestnanosť, ako aj lepšiu kvalitu života a lepšiu ochranu ľudí. V mnohých oblastiach života v EÚ môžeme dnes zodpovedne povedať, že sa podarilo odstrániť bariéry a obmedzenia.
Zjednotiť a spojiť fragmentované národné trhy
Jednou z oblastí, kde však ešte v rámci Európy pretrvávajú bariéry, je digitálny trh. Ten v rámci EÚ nie je jednotný, ale je to komplikovaná spleť 28 národných trhov a regulačných rámcov. Práve preto Európska komisia (EK) v máji minulého roka navrhla vytvoriť skutočný jednotný digitálny trh.
Základnou myšlienkou je, že ľudia a podniky musia mať slobodu a možnosť naplno využívať príležitosti, ktoré ponúka rýchly internet a moderné digitálne technológie. Práve týmto totiž podporíme aj obchod, investície, inovácie, zabezpečíme si kvalitnejšie tovary a služby a dosiahneme aj vyšší hospodársky rast. Ak by prekážky na digitálnom trhu neexistovali, prinieslo by to do európskeho hospodárstva navyše 415 miliárd eur ročne a státisíce nových pracovných miest.
Ciele a opatrenia v prospech spotrebiteľov aj firiem
Jednotný digitálny trh (JDT) EÚ stojí na troch základných cieľoch:
- zabezpečiť lepší prístup k digitálnym tovarom a službám;
- vytvoriť priaznivé podmienky pre digitálne siete a inovácie;
- umožniť plné využitie digitálnych technológií v spoločnosti.
Cieľom JDT je vytvorenie otvorenej a férovej konkurencie v digitálnych technológiách. EK sa zaviazala, že do konca tohto roka predstaví 16 kľúčových opatrení, na ktorých bude jednotný digitálny trh stáť. Týkajú sa rôznych oblastí.
Napríklad je to voľný pohyb tovaru a služieb online: nakupovanie cez internet v inom štáte EÚ by malo byť rovnako bezproblémové a jednoduché ako nakupovanie v rámci krajiny. V ceste tomu zatiaľ stojí napríklad problematické zabezpečovanie autorských práv, spotrebiteľské zmluvné právo či systém výberu daní pri online službách. Prekážkou pre väčšie objemy online obchodov je aj výška poštovného, ktorá odrádza najmä od cezhraničných nákupov, ale aj od ponúkania tovarov do zahraničia. Aj preto v súčasnosti nakupuje online z inej krajiny EÚ len 16 % spotrebiteľov a svoje produkty ponúka do zahraničia online len 7,5 % malých a stredných podnikov. Ak by si spotrebitelia mohli vyberať z kompletnej ponuky tovarov a služieb v celej Únii, ušetriť by pritom mohli až 11,7 miliardy eur ročne.
Odstraňovanie geografických bariér
Bariérou pre cezhraničný obchod je aj geografické blokovanie. V nedávnom prieskume EK medzi maloobchodníkmi až 38 % opýtaných predajcov spotrebného tovaru a 68 % poskytovateľov digitálneho obsahu uviedlo, že geograficky blokujú spotrebiteľov z iných členských štátov EÚ.
JDT nemôže riadne fungovať bez špičkových sietí a telekomunikačných služieb. V tejto súvislosti je potešiteľné, že už od júna 2017 pristúpime v EÚ k zrušeniu roamingových poplatkov. Dôležitým krokom však bolo aj zakotvenie princípu sieťovej neutrality. Toto sú opatrenia, ktoré prinášajú hmatateľné výhody pre všetkých.
Elektronický obchod, veľké dáta a nástroje eGovernmentu sú nielen veľkou príležitosťou, ale aj hrozbou pri zanedbaní ochrany citlivých dát. V decembri 2015 sa preto európske inštitúcie dohodli na veľkej reforme systému ochrany osobných údajov v EÚ.
Na plné využitie digitálnych technológií potrebujeme, aby ľudia mali dobré digitálne zručnosti. Potrebujeme aj dostatok IT odborníkov. Už dnes si takmer 90 % všetkých pracovných miest vyžaduje aspoň základný stupeň digitálnych zručností. Záujem o IT odborníkov bude ďalej rásť; už teraz nám v EÚ chýbajú státisíce IT expertov.
Slovensko k najlepším zatiaľ nepatrí
Odstránenie bariér na digitálnom trhu pomôže nielen európskej, ale aj slovenskej ekonomike. Slovenský trh je relatívne malý, preto by bolo dobré, aby firmy mohli expandovať na väčší európsky trh a občania na ňom nakupovať bez zbytočných prekážok a obmedzení.
Slovensko má na využitie JDT dobrý potenciál. Máme slušný počet IT odborníkov (4,1 %), relatívne dobrú digitálnu gramotnosť a viaceré slovenské IT firmy patria medzi najrýchlejšie rastúce v regióne strednej a východnej Európy.
Nedostatky však máme v pokrytí územia modernými IKT sieťami (14 % domácností stále nemá prístup k broadbandu). Nedostatočné je aj využívanie eGovernmentu (EÚ 33 %, kým SR 20 %) a slabá je aj elektronizácia verejnej správy. Pri porovnaní s ostatnými krajinami EÚ z hľadiska rozvoja digitálnej spoločnosti bolo Slovensko zaradené na 21. miesto – čo je určite výzvou na ďalšie zlepšenie.
Finančná podpora EÚ: 120 miliónov na rok
Pri odstraňovaní nedostatkov v oblasti elektronizácie a digitalizácie sa Slovensko môže spoľahnúť na značnú finančnú podporu EÚ a na nástroje, ktoré sú pre verejné správy vyvinuté na európskej úrovni.
Už na roky 2007 – 2013 bola len na informatizáciu spoločnosti pre Slovensko vyčlenená suma 845 miliónov eur. Výsledky však stále nie sú dostatočne viditeľné a občania ich prínos pociťujú len málo. V minulom roku boli ukončené viaceré projekty, preto verím, že sa situácia v tejto oblasti v dohľadnej dobe zlepší.
Podpora EÚ bude pokračovať aj v období 2014 – 2020, kedy je k dispozícii opäť viac ako 805 miliónov eur. Ďalšie prostriedky týkajúce sa digitálneho trhu je možné využívať aj z ďalších operačných programov – Výskum a inovácie (OP VaI), Ľudské zdroje, zamestnanosť a inklúzia (OP ĽZ) a Efektívna verejná správa (OP EVS).
Európske programy čakajú na slovenské projekty
Samozrejme, existuje aj možnosť využívať celoeurópske programy, ako sú CEF, Horizont 2020, COSME, Kreatívna Európa. Investície je takisto možné realizovať aj pomocou návratných foriem financovania – cez inovatívne finančné nástroje. Veľké očakávania v tejto oblasti vzbudzuje Slovenský investičný holding vytvorený z európskych prostriedkov. Kľúčové investície s rizikovejším profilom na celoeurópskej úrovni zase podporí Európsky fond pre strategické investície, ktorý má v najbližších troch rokoch podporiť v EÚ investície minimálne vo výške 315 miliárd €.
Ako vidno, finančné prostriedky sú k dispozícii. Teraz sú potrebné najmä kvalitné projekty tak vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore, ktoré prispejú k efektívnejšiemu využívaniu možností digitálneho trhu.
Už o niekoľko mesiacov počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ (SK PRES) sa bude rokovať o legislatívnych návrhoch, ktoré budú tvoriť stavebné bloky JDT. Je dobré, že Slovensko si ako jednu zo svojich strategických priorít stanovilo práve túto oblasť.
Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
